Zvláštny si ty akýsi, Dávid! Plačeš nad smrťou svojho nepriateľa Absolóna? Veď číhal na tvoj život! Raduj sa! Boh tvojich nepriateľov potrestal! -"Ach! Potrestal? Boh? Nebol som tým krutým egoistickým trestajúcim katom ja sám...? Ach ja biedny hlupák! Ja som si myslel, že to nikto neuvidí... A ono to pôsobí či chceš, či nechceš..." Nerozumiem ti, Dávid... O čom to hovoríš?
- "Plakal som nad smrťou svojho syna Absolóna, pretože som vedel, že všetko, čo sa udialo, bolo dôsledkom môjho hriechu s Betsabe, mojej hlúpej žiadostivosti, kvôli ktorej ešte stále trpia mnohí tak, ako mi bolo povedané prorokom Nátanom: "Z tvojho vlastného domu dopustím na teba nešťastie, pred tvojimi očami vezmem tvoje ženy a dám ich inému. On bude spať s tvojimi ženami pred očami tohoto slnka, lebo ty si to urobil potajomky... A pretože si svojím hriechom zavinil rúhanie u Pánových nepriateľov, tvoj syn zomrie."
Už dávno som oplakal svojho maličkého synka od Betsabe. Pri správe o smrti Absolóna sa stará rana mojej viny rozjatrila ešte viac. Ako blesk tá správa rozrezala moje srdce do hĺbok precítiac ďalšie pustošiace následky môjho hriechu. To už som nemohol zniesť. Plač vytryskol neudržateľne ako sopka z môjho vnútra a nedal sa zastaviť akokoľvek som chcel. Môj srdcervúci plač zastrašil víťazov prichádzajúcich z víťazného boja, keď ho už zdiaľky počuli a precítili moju bolesť. Oni jej nerozumeli. Nevedeli podrobnosti môjho hriechu, nevedeli, čo Pán cez Nátana predpovedal, aké následky to všetko bude mať.
Veľmi kruto som si uvedomil, že keby som vtedy nezhrešil, všetko sa mohlo udiať úplne inak a môj syn Absolón by ešte žil. Plakal som znova a znova nad svojím hriechom. Preto som aj v pokore prijal preklínanie a ponižovanie od Semeia na úteku pred svojím vtedy ešte žijúcim synom Absolónom. V dôvere, že Pán vidí, ako trpím za svoj hriech, veril som, že sa zmiluje a zmierni dôsledky môjho hriechu.
A ako je to s tvojimi hriechami? Alebo ty si svätý? Nikto nie je, každý urobil nejaký hriech a tým vpustil zlo do tohto sveta a ono stále pôsobí, kým sa nevyničí protistojacim dobrom, alebo kým ho niekto na sebe svojou pokorou a tichosťou nezastaví. A o tom je tvoje pokánie - konanie protistojaceho dobra k zlu, ktoré si vykonal, aby si tak zmiernil alebo úplne zastavil jeho pôsobenie a jeho šírenie sa ďalej a ďalej. Ako všetko tvoje dobro tak aj všetko zlo sa od teba totiž šíri k rôznym ľuďom ako lavína a vždy sa vracia späť v rôznych podobách, aby ťa zastavilo v konaní zla, aby vyliečilo tvoju dušu od zlých návykov, aby si už konečne prestal konať zlo a zatúžil po dobre...
To, že ťa urazili, že ťa ponížili, že niekto bojuje proti tebe, že si chorý, že máš ťažkosti, to všetko môžu byť iba dôsledky tvojich hriechov. Ako? Hovoríš: "Veď každý má slobodnú vôľu!" Áno, má. No ako aj ja, tak aj každý z nás je slabý a ovplyvniteľný. Môj hriech akokoľvek by som to nechcel, vplýva na slobodné rozhodnutia tých, ktorí nie sú chránení Bohom, poodišli spod jeho ochrany, alebo ešte nedovolili Bohu uzdraviť ich skryté hnisajúce rany alebo posilniť slabé miesta a moje zlo zanieslo ešte väčšiu infekciu do ich rán, ešte viac oslabilo ich slabiny a zlo aj vďaka mne dostalo ešte väčšiu silu tlačiť na ich úbohú dušu, ktorá to už nevydržala a pod ťarchou zla mimo ochrany Boha poľavila a vpustila zlo do srdca a mysle a potom ďalej a ďalej a ďalej... Aaach, akokoľvek by som sa chcel vyhovárať, podiel na ich porážke mám aj ja.
Preto iba pokorné srdce, plač nad svojimi hriechmi a naozajstné pokánie môže zastaviť toto šíriace sa zlo. Ak by som sa naopak začal rozčuľovať, hnevať, nadávať, dokonca aj na Boha, akože to mohol dovoliť, hoci som si to spôsobil ja sám, toto zlo, hnev, rozdráždenosť ešte viac posilní mnou už vykonané zlo a jeho dôsledky tam, kam sa až dostalo a ku mne sa začne vracať ešte väčšie zlo v nádeji, že ma predsa len zastaví a pomôže mi už konečne prestať s akýmkoľvek zlom a začať v pokore a tichosti konať dobro...
Preto ťa prosím: "Buď múdry. Nereaguj na ľudí, ktorí ťa ponižujú, ktorí proti tebe bojujú. Nechaj ich, veď Boh ti zjedná spravodlivosť, ak je to nespravodlivé. No ak ťa ponižujú ako dôsledok tvojich hriechov, nech táto forma trestu, ktorý si si sám svojím zlom pripravil, poslúži tvojej pokore a zastaveniu zla, k rozhodnutiu konať už iba to, čo od teba žiada Boh - dobro, pokoj, milosrdenstvo. Skúsiš? Bude to bolieť, no táto bolesť bude bolesťou uzdravujúceho sa..."
