Sofoniáš (pôsobil asi 640-630 pr. Kr.) je prorok, ktorý si neberie servítku. Témou jeho krátkeho, ale silného prorockého spisu je „Pánov deň“ (Sof 1,7.14), ktorý má byť dňom súdu (Sof 3,8), dňom hnevu (Sof 1,18; 2,2.3), dňom, pred ktorým sa trasú národy (Sof 2,4-15) i samotný Jeruzalem (Sof 3). Sofoniáš nešetrí silnými slovami. Veľmi konkrétne popisuje hrôzy a súženia. Posledné slovo však nebude patriť skaze a katastrofám. Sofoniášova kniha sa končí nádhernou výzvou k radosti. Prorok ju adresuje „zvyškom Izraela“ (Sof 3,13), „ľudu chudobnému a biednemu (3,12), Pánovým ctiteľom (3,10), ktorí sa nemajú báť, lebo Pán je s nimi.

Od predchádzajúcich dvoch prorokov (Jeremiáša a Barucha) sa Sofoniáš zásadne odlišuje tak dobou svojho pôsobenia ako i témou, ktorej sa venuje. Čo však všetkých troch prorokov zbližuje, je neustály dôraz na to, aby ich poslucháči neprestajne upierali svoj zrak na Pána. Zvyšok Izraela, ktorému Sofoniáš prisľubuje útechu, nebude mať dôvod svojej radosti v tom, že je šikovnejší, múdrejší, úspešnejší, či  dokonca lepší a zbožnejší než ostatní. Jedinou príčinou jeho radosti je Pánova prítomnosť. Môže sa skutočne veseliť z plného srdca, nie je odkázaný na svoje hrdinstvá. Nech sa deje čokoľvek, Pán, jeho Boh, je s ním. 

Sof 3,14-18a

Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael; raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská! Pán zrušil tvoj trest, odvrátil nepriateľa. Kráľ Izraela, Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla! V onen deň povedia Jeruzalemu: „Neboj sa, Sion, nech ti ruky neochabnú! Pán, tvoj Boh, je s tebou, hrdina, ktorý ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá; ako v deň zhromaždenia.”