Vatikán 16. decembra – „Nedokážem odpustiť“ – na tieto slová reagoval Svätý Otec František pri dnešnom stretnutí s veriacimi na generálnej audiencii. Zdôraznil, že významným znakom prežívania Jubilea je spoveď.
„Odpúšťať je veľká vec. Nie je ľahké odpúšťať, lebo naše srdce je úbohé a iba svojou silou odpúšťať nedokáže. Ak sa ale otvoríme na to, aby sme prijali Božie milosrdenstvo, vzápätí sa sami staneme schopnými odpúšťať,“ povedal v katechéze pápež František.
Pozvanie Jubilejného roka milovať a odpúšťať sa týka otvorenia brány vlastného srdca Kristovi, pripomenul Svätý Otec: „Svätý rok by sa minul účinku, keby sme bránou nášho srdca nenechali prejsť Krista, ktorý nás pohýna smerom k ostatným, aby sme im priniesli jeho samého a jeho lásku.“
Stretnutie s pútnikmi na námestí sv. Petra sa začalo biblickým čítaním z Jánovho evanjelia, ktoré poukázalo na význam Svätej brány ako symbolu Ježiša Krista. Ježiš hovorí učeníkom: «Ja som brána  k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený, bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu» (Jn 10,7-9). -jb-
Plné znenie katechézy Svätého Otca
Milí bratia a sestry, dobrý deň!
Minulú nedeľu bola otvorená Svätá brána v rímskej katedrále, v Bazilike sv. Jána v Lateráne, a rovnako sa otvorila Brána milosrdenstva v katedrále každej diecézy vo svete, aj vo svätyniach a kostoloch, ktoré biskupi na to určili. Jubileum je na celom svete, nielen v Ríme. Prial som si, aby bol tento znak v podobe Svätej brány osobitne prítomný v každej miestnej cirkvi, aby tak Jubileum milosrdenstva bolo niečím, na čom sa bude môcť podieľať každý jeden človek. Týmto spôsobom sa Svätý rok vydal na svoju cestu v celej Cirkvi a bude slávený tak v Ríme, ako i v každej jednej diecéze. Taktiež prvá Svätá brána bola otvorená práve v srdci Afriky. A Rím je viditeľným znakom univerzálneho spoločenstva. Kiež sa toto cirkevné spoločenstvo bude môcť stále zintenzívňovať, aby Cirkev bola vo svete živým znakom Otcovej lásky a jeho milosrdenstva. Čiže, aby bola Cirkev znakom živej lásky a milosrdenstva.
Túto požiadavku chcel zdôrazniť i dátum 8. decembra, ktorý s odstupom 50 rokov spojil začiatok Jubilea s dátumom ukončenia Druhého vatikánskeho ekumenického koncilu. Koncil naozaj kontemploval a predstavil Cirkev vo svetle tajomstva spoločenstva. Rozšírená po celom svete a vyjadrená vo forme mnohých partikulárnych Cirkví, je to ale vždy stále tá istá a jediná Cirkev Ježiša Krista, tá, ktorú si prial a pre ktorú obetoval seba samého. „Jedna“ Cirkev, ktorá žije zo samotného spoločenstva Boha.
Toto tajomstvo spoločenstva, ktoré robí Cirkev znakom Otcovej lásky, rastie a dozrieva v našom srdci vtedy, keď láska, ktorú rozpoznávame v Kristovom kríži a do ktorej sa ponárame, nám dáva milovať tak, ako sme i my sami milovaní Kristom. Ide o lásku bez konca, ktorej tvárou je odpustenie a milosrdenstvo.
Avšak milosrdenstvo a odpustenie nesmú zostať iba peknými slovami, ale musia sa uskutočňovať v každodennom živote. Milovať a odpúšťať je konkrétnym a viditeľným znakom toho, že viera pretvorila naše srdcia a umožňuje nám vyjadriť v nás samých Boží život. Milovať a odpúšťať, tak ako Boh miluje a odpúšťa. V tom spočíva životný program, ktorý nepozná prestávky alebo výnimky, ale pohýna nás ísť stále ďalej bez toho, aby sme sa niekedy unavili, s istotou, že sme podopieraní otcovskou prítomnosťou Boha.
Tento veľký znak kresťanského života sa tak ďalej premieta do mnohých iných znakov charakteristických pre Jubileum. Mám na mysli množstvo tých, čo prejdú jednou zo Svätých brán, ktoré sú v tomto Roku pravými Bránami milosrdenstva. - Bránami milosrdenstva. Brána poukazuje na samotného Ježiša, ktorý povedal: «Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený: bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu» (Jn 10,9).
Prejsť Svätou bránou je znakom našej viery v Pána Ježiša, ktorý neprišiel súdiť, ale prišiel spasiť (porov. Jn 12,47). - Dávate pozor, že? Aby tu nebol niekto chytrý a priveľmi prefíkaný, čo vám povie, že treba zaplatiť: nie! Za spásu sa neplatí. Spása sa nekupuje. Bránou je Ježiš a Ježiš je grátis! Je Bránou, on sám. Počuli sme, že hovorí o tých, čo vchádzajú nie tak, ako by mali, a  nazýva ich jednoducho zlodejmi a zbojníkmi. Ešte raz, dávajte pozor: spása je zdarma.
Prejdenie Svätou bránou je znamením pravého obrátenia nášho srdca. Keď budeme prechádzať Svätou bránou, je dobré si uvedomiť, že máme mať dokorán otvorenú aj bránu nášho srdca. Stojím pred Svätou bránou a prosím: „Pane, pomôž mi otvoriť dokorán bránu môjho srdca!“ Svätý rok by sa minul účinku, keby sme bránou nášho srdca nenechali prejsť Krista, ktorý nás pohýna smerom k ostatným, aby sme im priniesli jeho samého a jeho lásku. Preto, tak ako zostáva otvorená Svätá brána, pretože je znakom nášho prijatia zo strany samého Boha, tak by mala byť stále otvorená dokorán aj naša brána, brána srdca, aby nikto nezostal vylúčený. Ani ten alebo tá, čo ma irituje: nikto.
Dôležitým znakom Jubilea je aj spoveď. Pristúpenie k sviatosti zmierenia, ktorou sa stávame uzmierení s Bohom, sa rovná priamej skúsenosti s jeho milosrdenstvom. Znamená to stretnúť Otca, ktorý odpúšťa: Boh odpúšťa všetko. Boh nám rozumie, aj s našimi obmedzeniami, rozumie nám aj pri našej rozporuplnosti. A nielen to. Svojou láskou nám hovorí, že práve vtedy, keď uznávame naše hriechy, je nám nablízku ešte viac a povzbudzuje nás hľadieť smerom vpred. Hovorí ešte viac: keď rozpoznávame naše hriechy a žiadame o odpustenie, je to sviatok v nebi: Ježiš oslavuje. A toto je jeho milosrdenstvo: neklesajme na duchu. Vpred, len ďalej vpred!
Veľakrát som zažil, že mi ľudia povedali: „Otče, nedokážem odpustiť“. Susedovi, kolegovi v práci, susedke, svokre, švagrinej... Nuž, toto sme všetci počuli. Nedokážem odpustiť. Ako však môžeme žiadať Boha, aby nám odpustil, ak potom sami nie sme schopní odpustiť? A odpúšťať je tiež veľká vec. Nie je ľahké odpúšťať, lebo naše srdce je úbohé a iba svojou silou odpúšťať nedokáže. Ak sa ale otvoríme na to, aby sme prijali Božie milosrdenstvo, vzápätí sa sami staneme schopnými odpúšťať. Taktiež som mnoho ráz počul: „No ale tú osobu som nemohol vystáť: nenávidel som ju. Ale jedného dňa som sa priblížil k Pánovi a požiadal som ho o odpustenie mojich hriechov a aj ja som odpustil tej osobe.“ Tieto veci sú na dennom poriadku. A túto možnosť máme na dosah.
Takže odvahu! Prežívajme Jubileum tým, že začneme týmito znakmi, ktoré v sebe nesú veľkú silu lásky. Pán nás bude sprevádzať, aby nám dal zakusovať ďalšie znaky, ktoré sú dôležité pre náš život. Odvahu a vpred!
(Preklad: Slovenská redakcia VR)

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar