Tieto úvahy vyvolalo jedno stretnutie vo výťahu.
Sympatie – často si tento cit zamieňame. Majú rôzny druh, odtieň, hĺbku... často možno chýba len krok, aby prerástli v lásku. Často ani nevieme čo ich vyvoláva – krása, úsmev, úspech, vyžarujúca dobrota, pokoj, radosť – charizma druhej strany, len si uvedomujeme, že sme naplnení pozitívnym vnemom, že sa cítime dobre v jej blízkosti a vtedy naše srdce volá: „Postoj chvíľa, si krásna!“
Stretla som sa s týmto včera pri ceste na vyšetrenie na CT ako som vchádzala do výťahu. Bol tam profesor Fischer, s ktorým som sa stretla pri inej, príjemnejšej príležitosti pred 35 rokmi. Sú to krásne spomienky, ktoré sa preniesli do tohto momentu. Pán profesor sa ma spýtal: „A čo vy tu robíte?“ Odpovedala som: „A vy si ma ešte pamätáte? Som tu ako pacientka.“ Pred vystupovaním mi podal vizitku s poznámkou: „Je to moja vizitka, aj s telefónnymi číslami,“ Teraz len nabrať odvahu, zavolať a vysvetliť, že to naše dávne stretnutie sa odohralo v pracovnom prostredí, kedy ja ešte mladá, zdravá som zaujala práve svojim skromným postojom a obdivom takej významnej osobnosti. Stretli sme sa ešte raz, pri sprostredkovaní pracovných podkladov a ten dojem bol vždy rovnako v rovine nesmiernych, ale skromne prejavených sympatií. Konkrétne osoby, konkrétne udalosti.
To je láska
Človek pre poznanie svojej dôstojnosti, potrebuje poznať a nechať sa dotknúť láskou v samom srdci svojho bytia, v jadre, ktoré je hlboko v ňom, a ktoré volá po spätnej väzbe. Láske, ktorá nás miluje takých akí sme, ktorá je trpezlivá, nezávidí, je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. A veriť, že láska nikdy nezanikne.
Človek má svoju dôstojnosť a je milovaný osobnosťou akou Je Boh-Otec, Boh-Syn a Boh-Duch Svätý , Najsvätejšia Trojica a Božia Matka Panna Mária, čokoľvek by človek urobil, lebo táto láska je večná ako je večné aj Božie milosrdenstvo voči človekovi.
Tak majme odvahu pochopiť akou veľkou Láskou sme milovaní, akí sme drahí a prijmime toto pozvanie nechať sa milovať. Dovolme Mu rozštiepiť nás v samom srdci nášho bytia, v jadre, ktoré je hlboko v nás, aby sa z neho uvoľnila láska a dobro, ktoré sú tam ukryté od večnosti, pretože On si nás ešte pred stvorením sveta skrze Krista vyvolil, aby sme boli pred Jeho Tvárou svätí a nepoškvrnení v láske a tento úžasný a veľký Boh sa dokáže a nedočkavo túži zmestiť do nášho srdca a prebývať v ňom ako v Bohostánku, túži byť s nami od rána do večera a i my smieme byť s Ním od rána do večera, či spíme, či bdieme, či kráčame, či stojíme, či sa s niekým rozprávame, či mlčíme, či sa smejeme, či plačeme, či sa modlíme, či nie, sme s Ním, hýbeme sa v Ňom a sme iba skrze Neho.... Len si to predstavme, že Boh, ktorý je nekonečná prúdiaca Láska nás učí dýchať s Ním a dovoľuje nám, obyčajným stvoreniam vstupovať do tohto úžasného dialógu Lásky medzi Otcom a Synom skrze Ducha Svätého, ktorý potrvá celú večnosť, neskončí, pretože Láska nikdy nezanikne ...
Ostaňme sami sebou, pretože každý človek má v sebe ukryté niečo pekné, čím môže osloviť, niečo, čím môže zaujať, niečo, čím môže byť výnimočný len on...
Obrázok: Gify Nena
