Spomienka na zosnulých – krásna trýzeň milujúceho srdca.
- Mamička - poznám ju len z rozprávania a z fotografií. Bola to najkrajšia, najláskavejšia, najlepšia mamička, ktorej jadrom bytia bola srdečnosť, láska, starostlivosť, spravodlivosť - viera a nádej, ktorú svojim deťom odovzdávala z jej úst zneli tak úprimne, že v žiadnom prípade sa nedalo zapochybovať, lebo to hovorilo úprimne milujúce srdce, so živou vierou a neotrasiteľnou nádejou. Mala vyvinutý prirodzený zmysel pre humor, ktorý bol známi v jej širokom okolí známych. Napriek tomu po mojom pôrode reč, ktorú predniesol p. primár Hoky, zhodou okolností náš sused, ju zmiatla. „Pani Lázárová, povedzte svojej dcére, že som ju videl sa kúpať nahú...“ ticho a potom doložil: „až bude mať 18 rokov“. Vtedy mamička s uspokojením pochopila, že ide o mňa, lebo sestry boli staršie – najstaršia 22, stredná 20 a najmladšia sestra mala 19 rokov. Žiaľ, túto udalosť mi opísala stredná sestra až keď som ja mala 18 rokov. Mamička 2 roky po mojom pôrode zomrela na rakovinu. Zvykla som si s ňou rozprávať. Prosiť ju o pomoc, o radu, presviedčať ju o svojej láske a ako mi celý život chýba.
- Otecko - opakujem to aj pri oteckovi. Často sa hanbím za svoje city, lebo ma otecko učil, že mamička je smutná ak ma vidí sa trápiť. A už ani on ma nemôže zastaviť v prívale citov smutnej spomienky, ako mi obaja chýbajú, rovnako ako
- Môj milovaný manžel, ktorý ma predišiel, po ktorom ostala spúšť prázdnoty, nevyslovených láskavých slov, pocitu bezpečia, istoty že sa mám o koho oprieť.
V mojom živote je už veľa tých, na ktorých môžem len spomínať - starí rodičia, všetci súrodenci, krstní rodičia a mnohí ďalší... Anjel strážca ma sprevádza k cestičke, po ktorej kráčali a verím, že došli do cieľa. Mňa objíma a privádza do bezpečia Božia láska.
Obrázky: Gify Nena