Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána." Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím." O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!" Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!" Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!" Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili."
Pohľad na naše hriechy vyvoláva v nás smútok, sklamanie, otázniky... Ako rýchlo vieme upadnúť do hriechu, prečo sme tak slabí a páchame znova a znova hriech, keď tak urážame Boha, keď si uvedomujeme veľkosť svojich hriechov, neveru, ľahostajnosť, neopätovanú lásku Boha ...odpustí nám Boh, nájdeme milosť v Božích očiach...? Apoštol Tomáš pri stretnutí so zmŕtvychvstalým Ježišom povedal: „Pán môj a Boh môj" (Jn 20,28). Problém Tomáša, ktorý neveril apoštolom, že sa stretli so živým Ježišom, končí nádherne. Známa Tomášova podmienka, aby uveril: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ... Autor: Meditácie prof. Ľubomíra Stančeka
My vieme, že pochybnosti, podozrievania a neistota, nie sú tie, ktoré v nás roznecujú lásku a zaisťujú pokoj v duši. O toto sa musíme usilovať umŕtvovaním svojich vášní, ctižiadosti, sebeckosti, neobjektívnosti, nelásky, posudzovania, a spoliehať sa na Boha, že jedine v jeho moci je zmeniť naše srdcia, ak my budeme chcieť.
Foto: z albumu fotografií získaných z mailov a pod.