Isteže, správa o abdikácii pápeža Benedikta XVI. je príliš šokujúca a ešte príliš čerstvá na to, aby bolo možné robiť nejaké zásadnejšie analýzy tohto historicky mimoriadne závažného kroku. Napokon, necítim sa na to ani kompetentný. Avšak, ako hodiny plynú, stále viac sa mi ukazuje - a to aj v tejto veci, hoci práve v tejto veci to na prvý pohľad vyzerá skôr paradoxne - neuveriteľne pôsobivá kontinuita v rôznosti pôsobenia ostatných dvoch pápežov...

Tak Benedikt XVI., ako aj Ján Pavol II. sa pri výkone svojho pontifikátu dostali do situácie, kedy im ich sily - vzhľadom na vek a zdravotný stav - nestačili na výkon nesmierne náročnej funkcie viditeľnej Hlavy Katolíckej cirkvi.

U Jána Pavla II. sa viacerí - osobitne nahlas novinári - priam domáhali, aby odstúpil, lebo sa im zdalo, že v danej situácii nie je schopný riadiť Katolícku cirkev. Avšak Ján Pavol II. sa rozhodol nepodľahnúť týmto tlakom a riadiť sebe zverenú Cirkev a slúžiť jej svedectvom utrpenia až pokým ho sám Boh neodvolá z tejto služby. V posledných rokoch, a najmä mesiacoch jeho života bolo zrejmé, že administratívne súčasti pápežovho úradu sú ponechané na jeho spolupracovníkov, pokiaľ to kánonické právo uámožňuje, a do súčasného sveta, zameraného takmer výlučne na výkon, fyzické sily a pod. zaznievalo toto jeho svedectvo ako veľká výzva na pravdivý pohľad na seba a na svoje miesto v Božom pláne, prijaté s pokorou a odovzdanosťou srdca.

Benedikt XVI., zdá sa, uznal, že túto časť "lekcie" už súčasný svet dostal od jeho predchodcu. Teraz sa rozhodol, že nastal čas pre - z istého hľadiska možno ešte poučnejšie svedectvo pokory, v situácii, keď zdravotný stav ešte nie je celkom kritický a vonkajšie tlaky ešte nie sú také hlučné. Odstupuje, aby poukázal na veľkosť služby Petrovho nástupcu v súčasnej nesmierne náročnej dobe, kedy Cirkev a zodpovednosť za ňu si žiada zasvätiť službe všetky sily... a pokiaľ ich už niet, odovzdať loďku ďalšiemu lodivodovi, zvolenému - verme - nie bez riadenia Božieho.

Tento postoj k úradu pápeža, myslím, priam neuveriteľne dopľňa svedectvo Jána Pavla II. a nám, ktorí máme tú milosť byť práve dnes  členmi tejto Cirkvi, dáva príklad, na ktorý sa hodí trochu parafrázovať známe slová z Knihy Kazateľ - že totiž, je čas namáhať sa a dať zo seba všetko pre Cirkev..., a je čas prenechať túto prácu iným. NIe z lenivosti, frustrácie či znechutenia, ale z vedomia, že Cirkev potrebuje a zaslúži si dostať všetko.