Mojžišov príbeh bol jedným z prvých zo série biblických sfilmovaný. Väčšine z nás je preto známy, ale stojí za to pouvažovať nad niektorými súvislosťami. Úvod do prostredia poznáme z predchádzajúceho rozjímania.

Faraón to s vyvražďovaným židovských chlapčekov myslel vážne....posielal aj babice, aby sa postarali o potrebné, ale tie sa vynašli: "Židovky sú odolnejšie ako Egypťanky, kým prídeme, dieťa je na svete. ". A siahnuť na ľudský život, i ten maličký, im bránila  viera a bohabojnosť. Mojžišova matka dieťa skrývala, ale po troch mesiacoch už bolo počuť dookola, že je tu dieťa. A vedela, že keď prídu vojaci, neušetria ho.

Dnes môžeme obdivovať  a zamyslieť sa nad správaním troch žien:

MATKA:  chodí pozdĺž Nílu a stopuje, kam sa chodí kúpať egyptská princezná- faraónova dcéra so svoji dvornými dámami. Verí celým srdcom ,spolieha sa na Pána, že On nechá jej dieťa žiť. Nedá sa odradiť, vyhotoví košík z prútia, vymaže steny materiálom, ktorý dobre drží spolu a neprepúšťa vodu, vystelie ho a tam dá svojho maličkého. Nie na vodu, ale na okraj, pomedzi tŕstie.Voda by ho odniesla. A tam by sa asi ani devy kúpať nešli. Akosi tuší, ako to bude, veď každá normálna žena má materský cit, či už jej boli vlastné deti dožičené alebo nie. A celé jej myslenie obostiera modlitba v silnej dôvere, že to dobre skončí.

PRINCEZNÁ: prichádza sa kúpať a zbadá nevídaný predmet vo vode. Posiela slúžku, otvorí košík a vidí krásneho malého tvora a ihneď pohnutá ľútosťou vidí, že je to hebrejský chlapček. Neurobí to, čo by mala podľa príkazu jej otca, ale rozhodne sa prijať ho za svoje. Zatiaľ však potrebuje dojku,teda nejakú hebrejskú ženu, ktorá nedávno rodila. A potom, keď odrastie....vychová z neho knieža, dá mu vysoké vzdelanie...a šaty....a.....sníva.

MIRIAM: keď niekto veľa trpí, alebo sa nechá ubiť skľúčenosťou; alebo rozvinie aj taký dar, ako je prešibanosť. Ukrytá sleduje priebeh situácie,vystriehne vhdnú chvíľu a ponúka nič netušiacej faraónovej dcére, že je to malý brat, riešenie: nájde židovskú matku, ktorá ho odchová. Vlastnú matku. A ešte má za to sľúbenú i kráľovskú odmenu

Čítanie v nás môže pohnúť aj myšlienky - spytovanie svedomia.

Som ako matka? Podľahnem panike, alebo hľadám riešenie? Dôverujem v Božiu pomoc? Verím, že ak odporujem zlu a hriechu, On mi určite vnukne riešenie? Som ochotný, ochotná okamžite poslúchnuť Božie vnuknutia? Alebo otáľam a riskujem?

Mám súcit? Víťazí láska ,ak ide o dilemu láska versus poslušnosť ? Je pre mňa vyšší Boží zákon ako ľudské? Podobám sa v tomto faraónovej dcére, ktorá riskuje medzi potrestaním svojim otcom, alebo prirodzeným zákonom, ktorý má každý zapísaný vo svedomí?

Viem, ako malá Miriam, že aj prefíkanosť a vynaliezavosť sú božie dary? Neklamať, ale ani nevybľabotať všetko, ustrážiť situáciu? Konať v pravý čas na pravom mieste?

Prosme Pána o tieto dary, ktoré sa v živote vždy zídu- aby sme naše modlitby pomocou dôvery vedeli premieňať na skutky.