Dávid mal vyššie ambície ako ostať kráľom v malom Hebrone. Pretože sa spoliehal na Pánovu pomoc, dosiahol svoj cieľ.

Dávid vládol sedem rokov v Hebrone , kde ho aklamáciou zvolil ľud. Mal tridsať rokov, cítil sa pri sile a samozrejme, myslel na to, ako ovládnuť celý Izrael- a to znamenalo dobyť Jeruzalem. Tam je ešte Šaulov posledný syn Isboset, ale je to slabý kráľ, a vedie ho Abner, starý generál jeho otca. Dávid má už v Hebrone väčší počet žien a s nimi synov. Dokonca ani Filištíncom až tak nezavadzia....Abner zabil Dávidovho synovca Azaela,a dúfal, že  keď tajne rokuje o splynutí kráľovstiev, Dávidov sen o Jeruzaleme sa oddiali. Dvaja Ibosetovi dôstojníci priniesli hlavu svojho kráľa, ale Dávid kráľovrahov nečakane potrestal. Veď takýmto ľuďom nehodno veriť, neskôr by mohli odstrániť aj jeho. Krvavých konfliktov pribúdalo, kým nepadli poslední Šaulovi nástupcovia a prívrženci.

Jeruzalem je na dosah. Bol síce trochu v ústraní, v horách, ale neďaleko bola významná obchodná križovatka. Viedli sem cesty s Gazy, zo Sichemu, Jericha, Jafy i Betlehema. Obývali ho však stále Jebuzejci, kanánsky- teda pohanský kmeň. Bola nutná ďalšia vojna.

Ihneď po dobytí hlavného mesta ho začal Dávid zveľaďovať. Našiel odborníkov, veľa robotníkov a hlavný materiál- drevo. Obdivuhodný bol kráľovský palác, ale Dávidovi ani keby nestačil a rozmnožil počet svojich žien o vedľajšie a narodilo sa mu veľa detí, najmä synov. Čakal ho ešte posledný boj- s Filištíncami. Nezabudol na Boha, ospevoval ho žalmami . A čo bolo hlavné, nad čím jasal celý Izrael? Získal späť archu, ktorá bola od čias Héliho ukrytá. A tak sa z hlavného mesta stáva aj náboženská metropola. Masy ľudí v sprievode radostne výskajú, tancujú, a dokonca sám Dávid, kráľ- tancuje a poskakuje pred archou za zvukov hudby ako jednoduchý kňaz. Dokonca jeho prvá žena, Šaulova dcéra Michol, ktorú dostal za víťazstvo nad Goliášom, sa mu posmievala, že sa znížil na úroveň otrokov a slúžok. Vysvetlil jej, že za to, čo pre neho urobil Pán, je ochotný ponížiť sa ešte viac. Pyšná kráľovná ostala neplodná. Tak skončila ďalšia významné etapa dejín Izraela a začala tá najslávnejšia.

Nie všetko možno Dávidovi schvaľovať. Nepatrí rozhodne k svätcom. Ale splnil svoju úlohu, zjednotil opäť rozptýlené izraelské kmene. Nepodarilo sa mu len jedno, po čom ešte túžil: vystavať chrám.

oooooo

Ako sa správam ja v čase úspechov a slávy?

Viem si priznať, že je to Pánova zásluha a môj podiel je iba mravenčí?

 Viem oslavovať Boha, viem sa k Nemu utiekať v čase porážky i víťazstva?

Neobávam sa ponížiť a odložiť svoju slávu z postavenia, ak ide o Božiu slávu?

Je moja modlitba úprimná?

Je v mojom srdci Božia sláva nadradená  tej mojej, pominuteľnej?

Ak áno, stanem sa Bohu milým i so svojimi chybami , ktoré mi odpustí, ak ich dokážem oľutovať.