Pridávam sem krátke zamyslenie z nedeľného evanjelia (čítanie je z minulej nedele 3. 11.). Len pár slov o tom, čo ma tentoraz pri jeho čítaní oslovilo.

Odkladám, odkladám, že nájdem viac času na lepšie spracovanie... a odrazu prešiel celý týždeň. No tak rýchlo posielam aspoň ako je, nech sa aj s vami podelím o slovko, ktoré ma oslovilo minulú nedeľu.

Čítali sme si z evanjelia podľa Lukáša (Lk 14, 15-24). - O kráľovi, ktorý chystal hostinu. Ale pozvaní za začali vyhovárať...

Tentoraz ma zvlášť oslovili slová hneď na začiatku tohto príbehu - na čo sa vyhovárajú pozvaní. Pre jedného bolo zaujímavejšie pole, druhý uprednostnil kravy, tretí si chcel užívať so ženou...

A tak som sa zamyslela, čo je pre mňa dôležitejšie ako "hostina"? Čo by som povedala ja, ak by som dostala pozvanie? Ešte by som si chcela užívať ... ?

A asi to aj často tak robím - ešte chvíľku, práve som si otvorila zaujímavú stránku na internete. Počkaj, teraz nemôžem, dostala som mail od... Aha, áno, mala by som... ale až o chvíľku, teraz chcem ...

Tak na toto si chcem dávať pozor. Aby bolo to pozvanie naozaj na prvom mieste. Nie to, čo sa mi práve chce, na čo mám chuť ("pozrieť si nové pole, vyskúšať voly, užívať si so ženou"), ale to, čo chce odomňa Pán.

hhttp://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk+14%2C+15-24