Kráľ Šaul sa neosvedčil. Mýlil sa azda Boh pri jeho výbere? Vôbec nie, Boh je neomylný, ale chcel ukázať národu, ako sa mýlil on, keď nasilu žiadal kráľa, nestačilo mu kraľovanie Pána a správa sudcov.

Šaul bol počas svojho kraľovania, kde sa síce sem-tam objavili hrdinské skutky, posadnutý aj nepeknými vlastnosťami. Nenávidel Dávida, ktorého povolal do svojich služieb. Dávid ho vedel upokojiť dobre mienenými slovami, ale predovšetkým hudbou. Šaul ho chcel v záchvate zúrivosti dokonca zabiť, hodil naň kopiju, ale on sa šikovne uhol. Aj Dávid mal možnosť zabiť Šaula v jaskyni, ale neurobil to. Kráľ, akýkoľvek bol, bol preň autoritou, ustanovenou Bohom. Iba pre dôkaz, že to mohol urobiť, uťal mu z plášťa. 

Zostarnutý Samuel predsa len ešte dostal jednu úlohu. Mal ísť za Izaim, lebo Pán si vyhliadol kráľa spomedzi jeho synov a  nájsť ho i pomazať na Boží príkaz. Samuel prišiel do Betlehema a pozval Izaiho obetovať jalovicu. Pri tej príležitosti mal Izai predstaviť všetkých svojich synov. Pán varoval Samuela: 

"Nehľaď na jeho výzor ani na výšku jeho postavy,lebo ho nepokladám za súceho.Veď Pán nehľadí, ako hľadí človek. Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce!" ( 1 Sam 16,7).Izai postupne privádzal svojich sedem synov, ale pri žiadnom Samuel nedostal od Pána znamenie, že to je ten pravý, ktorého treba pomazať. Preto sa opýtal, či viac synov nemá. Izai povedal, že má ešte najmladšieho, ktorý pasie ovce. Prikázal doviesť ho. Na veľké prekvapenie mal aj pekný výzor,postavu a oči a Pán dal Samuelovi vedieť, že to je ten pravý. Vzal teda roh naplnený olejom a pomazal ho pred všetkými, a Dávid tak prijal Pánovho Ducha a poslúchal ho.

Prejavilo sa to v službe na dvore. Izai poslal po synovi kráľovi dary. Šaulovi sa mladík zapáčil, jeho úlohou bolo nielen hrať na hudobné nástroje, ale dostal i povolanie zbrojnoša.

Čoskoro sa opäť objavili útoční Filištínci a Izraelcom bolo tiež treba pripraviť sa do boja. Oba tábory vojsk boli na dvoch náprotivných vrchoch a medzi nimi bolo údolie. Z Filištíncov vynikol Goliáš, obrovskej postavy a mal na sebe kovový pancier, ťažší od seba samého. Vzbudzoval nesmierny strach. 

Ďalšiu históriu väčšina z nás pozná. Pôvodne sa mali stretnúť vojská , napokon sa dohovorili, že nastúpi muž proti mužovi. Šaul, poznajúc Dávidovu odvahu, dobre ho vyzbroji, dal i jemu pancier, kovovú prilbu, meč...ale  Dávid sa priznal, že sa v tom všetkom neobratne pohybuje. Nebol na to naučený. Všetko teda vyzliekol , vzal si iba palicu, prak a päť hladkých kameňov z potoka. Keď to blížiaci sa Filištínec videl, pohrdol ním, vraj či ide na neho ako na psa a že jeho telo bude za pokrm pre nebeských vtákov. Dávid odpovedal: "Ty ideš proti mne kopijou, oštepom a mečom, ale ja idem v mene Pána., Boha Izraelcov, ktorého si hanobil " (1 Sam 17,45). Na prvý pokus trafil filištínskeho obra do hlavy tak hlboko, že už nevstal. Potom vzal obrov meč, pretože on žiaden nemal a uťal mu hlavu na dokonalý dôkaz víťazstva.

A Dávid týmto činom podal dôkaz o tom, že Bohu je všetko možné, a získal si veľa praiteľov, ale aj nepriateľov. Medzi nimi aj kráľa, Šaula.

oooooooo

Čo si môžem z toho premyslieť ja?

Pán má iný meter ako my ľudia. Neskôr aj Ježiš bude učiť, že krása, postavenie a bohatstvo ,ani sila a obratnosť nie sú určujúce pre nebeské kráľovstvo.

Boh si vyberá to, čo je svetu nenápadné a niekedy aj na pohŕdanie či na posmech.

Mocný Šaul je namyslený, že je prvým kráľom Izraela, ale z toho istého dôvodu poslieha neustálemu strachu a depresiám, či si toto postavenie udrží a napokon trpí aj záchvatmi šialenstva.Bol vybratý, ale zabudol už, kto ho vybral a spolieha sa na seba. 

Pokojný Dávid, ktorý bezstarostne vyhráva, spoliehajúc sa vo všetkom čo robí, má priazeň u ľudí aj u Pána. Netrápi ho, že je najmladší, bezvýznamný, pastier, ktorého sa ani vlastný otec neunúval predstaviť sudcovi. Spolieha sa na Pána, lebo mu bezvýhradne dôveruje a vie, že Jeho vôľa je vždy tá najlepšia pre človeka a že zasahuje v pravý čas, aj keď sa zdá presila zla nepremožiteľná.

A aktuálne:

poďme s týmto vedomím aj na Pochod za život do Košíc, aj keby tisíce ľudí stáli na chodníkoch, provokovali a pokrikovali by posmešne za nami. Oni spoliehajú na svoju silu, my na Pána.