Povzdychla som si a ona sa chápavo opýtala: "Je to ťažké však?" Prikývla som. "Neboj sa." Rozlúčili sme sa. Mne však tieto slová zostali v srdci.
Už niekoľko mesiacov študujem v Anglicku. To, že som tu, je veľký zázrak (a niekedy Vám o ňom snáď napíšem, ale teraz priamo k veci) :-)
Kým som bola na Slovensku, doma, v bezpečí a v spoločenstve, kde boli ľudia z podobného cesta, ľahko sa mi svietilo. Ak som zablikala alebo zhasínala, vždy sa našiel niekto, kto ma podporil a tak som si mohla spokojne svietiť ďalej. Poznáte to, dvom-trom sa svieti ľahšie...
Zrazu som sa však ocitla....ocitla v Canterbury. Kamarátov som si našla, no nebolo to to pravé orechové. V mojom spoločenstve Dom chvály som sa ocitla na zozname "externí členovia" a veru som sa aj sama nejako od všetkého odexternila. Ťažko sa mi svietilo, keď som bola zrazu sama- myslím po stránke "človečenskej". Viem, že Boh bol so mnou a chodil so mnou do školy, zo školy, všade...
No bola som zaskočená sama zo seba, ako rýchlo som uskočila... asi som sa zľakla a hodila svoje svetielko do šuflíka... a postupne mu dochádzal kyslík.
Našťastie som sa na Vianoce vrátila domov a nazbierala som pár kvapiek odvahy. Upokojila som sa.
Pár dní pred odchodom sa so mnou však naša Františka rozlúčila so slovami: "Buď svetlom a soľou!"
Fúúú... ľahko sa to hovorí... Nahnalo mi to husiu kožu. Myslela, že to tam snáď nejako zvládnem, ale veľmi rýchlo som zistila, že toto je nad moje sily. (Dnes hovorím-našťastie som to zistila rýchlo).
V ten večer som prišla domov. Naši pozerali rozprávku. A tak som sa posadila k nim. Neviem, prečo. Vôbec to nemám vo zvyku, ale tak krásne tam všetci sedeli, že som sa nemohla nepridať. :)
Po pár sekunách mi bolo jasné, že je to Soľ nad zlato. A vtedy blikla žiarovka. (Táto rozprávka je jednoducho úžasná parabola pre život.)
Ako im len chudákom nechutilo jedlo bez tej soli! Už sa im ani žiť nechcelo! Hoci sa kráľ nahneval, že jeho miláčik uprednostnil radšej "soľ", neskôr zistil, že práve soľ je to, čo dodáva jeho kráľovskému životu tú pravú chuť a že bez nej... je to úplne o ničom.
Po tom všetkom mi začalo dochádzať, že poslanie "byť svetlom a soľou" mi vôbec nemusí naháňať husiu kožu. Veď je úplne úžasné, keď život okolo má zrazu tú správnu chuť! Keď tí, čo majú strach z tmy, môžu vyjsť do svetla. Keď môžem byť tým príjemným, životodarným, čo svetu chýba. Keď môžem milovať.
...vyskytnú sa aj ťažkosti. Ani Maruška to nemala ľahké. Ale vďaka svojej vytrvalosti získala dar - nekonečný zdroj soli. A tak sa nemusela viac spoliehať na seba a na svoje schopnosti.
My máme tiež veľmi výnimočný zdroj- nekonečného Boha. Už sa nemusíme spoliehať na seba. On je zdroj svetla a soli. Nekonečný a neobmedzený. On je tým, čo tomuto svetu chýba, čo dá tomuto svetu novú chuť, šťavu, radosť a nový život.
A preto, Pane, túžim byť svetlom a soľou. Ty buď mojím zdrojom. Amen! :-)
