Tabor zacal od pondelka, prisli deti z mesta, aj zo vzdialenejsej dedinky, spolu ich bolo dvadsat. Ja som medzi nich vstupila po dvoch dnoch cestovania v utorok poobede. Dvadsat novych mien. Dvadsat novych tvari. Program mali vycerpavajuci, rano modlitba, ranajky, katechezka, obed a poobedne aktivity sa menili – hry na ihrisku v lese, navsteva mesta, olympiada, hladanie pokladu, kupanie v bazene, skakanie na trampoline, vytvarne dielne a vecer vecera ci grilovacka a sv.omsa kazdy den.

Ten casovy posun a jedna kratucka noc, ked som ani oko nezazmurila, ma trapili skoro tyzden. Ale kazdy den som zvladla vstat na ranajky :) 

Zasadna chyba - pytat sa deti na mena, ked boli vsetci v plavkach. Po kupani sa Denis obliekol a dokonca si zalozil aj okuliare. Samozrejme, pytam sa ako sa vola. Ze sa ho pytam uz tretikrat. Uistila som ho, ze sa ho este budem pytat aj dnes, aj zajtra. A ako sa ja volam? Nevedel. A bol spokojny.

Deti to su ako vsetky deti. Vesele aj menej vesele, odvazne aj menej odvazne, zhovorcive aj menej zhovorcive. Mnohe mi pripominali deti, ktore poznam. Vo stvrtok bol vesely vecer, taky rozluckovy, deti si pripravili scenky - premenenie vody na vino a prechod cez Cervene more.

Foto z tabora: http://kainsk.blogspot.co.ke/2017/07/blog-post_17.html