Ideme písať. Žiaci protestujú: nepíšme dnes, zajtra... ešte tie ich otrepané vtipy, keď povedia deň, kedy angličtinu nemáme. Učím sa byť drsná. Stáť si za svojím slovom.

Máte dve možnosti: vysvetlím vám to a píšete alebo píšete.

Po prvej vysvetľovacej vete sa z poslednej lavice tichým hlasom ležiac ozval jeden tichý žiak. To je vydieranie. Prosím? Vy nás vydierate. V poriadku, píšeme. Teraz.

Rozdala som papiere a také ticho som na hodine ešte asi nemala.

Priniesla som opravené písomky. Žiačik sa sťažuje, že celý týždeň dostáva štvorky z písomiek.

Tak asi je niekde chyba.

Áno. Vždy mi chýba jeden bod.

Ja som skôr myslela, že by si sa mal viac učiť.

Ale nie, stupnica je zlá, nemohli by ste ju zmeniť?

O pár dní. 

Ďalšia písomka. Slovíčka. Slečna pri mojom pohľade pustila knihu, ktorá sa zatvorila. Prišla som k nej.

To nemyslíš vážne?

Sánka jej padla, oči vypúlila a vydala zvláštny zvuk, podobajúci sa slovu čóó??

Nehraj to na mňa, videla som ťa. To je na poznámku a 5.

Cez hodinu chronickí krikľúni vykrikovali. Neovládla som sa a obetovala som pár minút prednáške o správaní sa v škole. Upozornila som ich, ak ešte niekto vykríkne bez prihlásenia a bez toho aby som ho vyvolala, dostane poznámku za vyrušovanie.

Samozrejme, nemusela som dlho čakať. Jeden chronický krikľúň zas niečo vykríkol. Chytal si potom ústa, že zabudol. Ale na matematike s p. riaditeľkou nikdy nezabudne.

Žiacka knižka. Poznámka.

Ďalší krikľúni asi tiež zabudli a ostatní sa už len smiali, keď počuli žiacka knižka, poznámka. Niekde som čítala, že dobrý učiteľ by mal vedieť rozosmiať triedu. V ten deň mi to išlo dobre. :)

Druhý chronický krikľúň sa ešte urazil, lebo on hovoril k veci a ja som mu dala poznámku. Už niekedy neviem, či ja som mimo reality alebo mám nesprávny pohľad na vec alebo kde je chyba. Žiadam žiakov aby mi povedali o čom bol článok, čo sme čítali pred časom. Aby si spomenuli, povedala som im číslo strany, nech mi povedia 2 vetami. Druhý krikľúň počas mojej reči čo od nich chcem stále vykrikoval, že on to prečíta. Opakovala som, aby mi povedali a nečítali. On neprestal vykrikovať, tak počul známe žiacka knižka, poznámka.

Na to sa urazil a vykrikoval na spolužiakov pst, pst, nič nehovorte. Zostal tak drzý, že si ani nepamätám čo povedal, iba viem, že som zostala stáť v nemom úžase, srdce aj rozum sa mi zastavili (asi preto si nepamätám čo povedal), že ako si jeden žiak môže dovoliť povedať učiteľke niečo takéto. Bola to rana priamo do srdca.

O pár dní

Prišla som do triedy, sadla som si, zapísala chýbajúcich, postavím sa, prechádzam sa po triede a čudujem sa, prečo mám mokré nohavice. Vrátim sa k stoličke a stolička mokrá. Odpoveď na otázku - prečo je stolička mokrá som nedostala a nemienila som sa tým zaoberať ďalších 20 minút. To bola asi chyba. Mala som zavolať p. riaditeľku, ona mala hodinu predo mnou a riešiť vec zahorúca.

Chcem písať na tabuľu. nemôžem nájsť fixky. Neboli tam, kde obyčajne.

Ten druhý krikľúň zase vykrikoval celú hodinu. Už ma nebaví stále ho upozorňovať. Koľko poznámok mu mám napísať? Asi aj jeho to už prestalo baviť, že ho stále upozorňujem a spolužiakovi povedal: „hodím do nej papuču."

Pozerám sa na neho, neveriac či dobre počujem. Pozrel na mňa, oslovila som ho zdrobneninkou jeho mena a pokojne som povedala – Ale ja ťa počujem. A učila som ďalej. Asi ďalšia chyba.

Najskôr je myšlienka. Potom príde slovo a skutok. Tak som asi veľmi blízko toho aby niečo do mňa hodili. Raz som zastala pred dverami ich triedy a prosila som Ducha Svätého aby išiel predo mnou. Otvorím dvere a preletela fľaša.

Prvý krikľúň nemal DÚ, tak som mu prikázala rýchlo si odpísať tých pár viet. O chvíľu vykríkol, že už má dve. Pochválila som ho well done, I love you. (veľmi dobre, mám ťa rada.) on na to I don't. (ja nie) a ja I know (ja viem).

Som taká potešená z tohto rozhovoru, no, nie preto, že ma nemá rád, ale že reagoval po anglicky. pretože vlani na moje anglické otázky na začiatku hodiny ako sa máte odpovedal pár týždňov zásadne po slovensky: zle, lebo máme angličtinu a vidím vás. Aký bol víkend? Výborný! A čo pekné si zažil? Nemali sme angličtinu a nevidel som vás. Malé svetielko úspechu som videla, teda počula, v lete na kúpalisku. Niekto ma pozdravil po anglicky hello. Bol to tento krikľúň.

A konečne vidím maličký pokrok aj v tomto školskom roku. Krikľúň začína reagovať po anglicky. A gramaticky správne :)

Po mojich sťažnostiach na správanie druhého krikľúňa v zborovni som navrhla triednemu aby zavolal rodičov. Keď sa triedny pýtal kedy mama môže prísť do školy, drzý krikľúň sa zmenil na nepoznanie. Na ďalšej hodine bol ticho, hlásil sa celú hodinu a hovoril len keď som ho vyvolala. Tak to sme mali mamu volať asi skôr :)

No, na ďalšej hodine začal vyjednávať, že minulú hodinu boli dobrí a túto sa nebudeme učiť, ale sa máme hrať.

Neskutočné ako skúšajú. A ja, veľmi flexibilná, otvorená novým výzvam a s nevýhodou, že neviem povedať nie, zvyčajne zarozmýšľam či by sme sa nemohli naozaj zahrať nejakú hru. Musím byt silná a nereagovať na ich návrhy. Držať sa plánu hodiny. Učiť. Učiť. A učiť. Hry si nechám pre iné skupinky.

Mám sa ešte veľa učiť.