Na začiatok krátky príbeh 

Sedliak zasial zrno a chodil každý deň pozerať, ako rastie. Zdalo sa mu, že príliš pomaly, začal preto reptať proti Bohu, že dáva mnoho slnka a málo dažďa. Sedliak dokonca povedal, že by mal oveľa lepšiu úrodu keby sám riadil počasie. Boh mu to splnil. Šťastný sedliak hneď objednal dážď, potom slnko a znovu dážď. Obilie rástlo. Prišla žatva. Vzal kosu a zaťal do obilia, ktoré vypestoval sám bez Boha. Všimol si však, že klasy sú prázdne. Všetky do jedného. Zabudol totiž privolať aj vietor, ktorý by bol v čase kvetu preniesol peľ z jedného klasu na druhý.

Sedliak chcel vypestovať úrodu sám. No zabudol pozvať do svojho konania Ducha svätého. Vietor, ktorý by jeho úrodu rozšíril ďalej.

V poslednom čase stále viac zisťujem, že bez Boha nič nedokážem. Resp. nič poriadne. Za posledný polrok som bola veľmi vyťažená, moje štúdium na výške som zaradila na posledné miesto. Nemala som priveľmi čas na kamarátov. Chcela som slúžiť Bohu. Chcela som robiť dobré skutky. Chcela som byť užitočná a svoj čas využiť efektívne. Prakticky to znamenalo to, že po škole som mala vždy nejakú dobrovoľnú aktivitu. Prihlásila som sa do viacerých vecí, čoho výsledkom bolo to, že napriek dobre naplánovanému týždňu sa v mojom harmonograme dňa nenachádzalo slovo „oddych“. Popritom som mala stále zdravotné problémy, ktoré sa mi opakovali pretože som nemala čas na to, aby som sa vyliečila. Hovorila som si však, že robím správne veci. Boh to vidí. Tie aktivity, ktoré robím sú dobré, takže sú správne a Boh mi dá odpočinok v nebi. Avšak toto Boh nechcel. Pri jednej návšteve u môjho krčného som sa dozvedela, že mám dosť rozsiahly zápal dutín a že mám zostať doma minimálne týždeň. Hm. Celý týždeň? Veď ja predsa musím urobiť milión vecí!.. Vtedy som si uvedomila, že ja vlastne nič nemusím. Nemusím robiť milión aktivít, len preto, že sú „správne“. Boh ma až takto musel prinútiť zamyslieť sa  nad svojím konaním, do ktorého som ho nevpustila. Hovorila som pritom, že chcem robiť to čo chce odo mňa Boh. No robila som si aj tak to, čo som sama pokladala za vhodné. Nedovolila som aby konal vo mne Jeho Duch. Chcela som byť užitočná, chcela som pomôcť všetkým, no bez Ducha sv. sú moje rozhodnutia a cesty nedokonalé. Nie správne, ale nesprávne.

Chcem žiť v Duchu. Odmietam žiť podľa seba, nemá to zmysel. Duch mi postupne zjavuje to, kde ma Boh skutočne vedie.

 Slávu Bohu, že mám tú možnosť mať v sebe jeho Ducha, ktorý mi dáva pravý život!