...o zmysle života a o iných hlúpostiach

Netuším, čím si práve čitateľ tejto veci prechádza. Netuším, čo ho bolí, z čoho sa teší, čoho sa bojí a či mu dnes náhodou pri vstupe do miestnosti na plece nespadol pavúk, ktorý sa potkol pri prechádzke po strope.

Ale, nech si už ktokoľvek, cítim potrebu k Tebe byť priateľský a otvorený. Odpusť mi, prosím, že Ti budem familiárne tykať, ale mám dojem, že tentokrát sa kvôli tomu nerozpustíš na mláčku voľakej mazľavej hmoty.

Prosím Ťa, pozri sa so mnou na posledné dni. Je veľmi veľa vecí, nad ktorými by sa tu dalo polemizovať. Obaja sme takí unavení tou upracovanou nudou a stereotypom, ktorý je taký nabitý, až človek nevie, čo so všetkým tým prázdnom časom, ktorý pomaly uteká až privysokou rýchlosťou. A keď si uvedomíme, že to množstvo mála, ktoré sme vyprodukovali, k smútku človeka ani nepripomína, ako by to malo vyzerať v ideálnom svete, tak sa len smutne zamyslíme a túto vetu si pre istotu prečítame ešte raz.

Ťažko povedať, však? Či je to dobré, zlé, či to chutí ako horčica alebo sme to mali celé urobiť inak, alebo či ten sused konečne umlčí to svoje ukričané zviera a či ráno náhodou nebude meškať autobus. Každý sa zaoberáme vecami takými rozličnými, až sú si podobné.

Ak mi dovolíš trošku sa Ti pozdieľať, prehodím na Teba pár myšlienok. V poslednej dobe sa mi zdá, že Pán tak trošku zmenil farbu oblečenia, v ktorom chodí nahodený. Áno, je to stále rovnaký frajer ako predtým, jeho kožená bunda je stále rovnako štýlová, jeho úsmev stále rovnako núti búrky, aby tíchli. Ale celý jeho pohľad na vec... mi otvára úplne iný pohľad na veci.

Vieš, posledné dni sa mám nafigu a som nejaký precitlivelý. Miestami premotivovaný a miestami mám chuť páchať zločiny, ako je jedenie sladkostí vo veľmi skorých ranných hodinách alebo, ak chceš, vo veľmi neskorých nočných hodinách. A veľa času trávim rozmýšľaním nad zmyslom života a podobnými hlúposťami.

A ako tak pokračujem vo svojom bytí,
v ktorom trápia ma myšlienky a hlboké city,
jasné len jedno je na tomto svete:
kde horúcu máš hlavu, tam je rozum na diéte.

Priznám sa Ti, veľmi som sa nechal ovplyvniť tým, ako som sa cítil. Chcel som byť smutný, tak som bol smutný, chcel som sa hnevať, tak som sa hneval, chcel som, aby slnko ráno nevyšlo, tak som sa aj na obed cítil ako uprostred studenej noci. A nerozmýšľal som jasne.

Ale či chceme, alebo nie, Pán je objektívny. A to objektívny vo význame slova, ktorý si my nevieme ani predstaviť. A vie aj o ľuďoch, ktorých ľúbime. Vie o tom, ako veľmi a ako čisto ich ľúbime. Vie, kedy sa trápime, a vie, čím. Vie, čoho sa bojíme, čo nás zabíja, koho nemáme radi, čo je pre nás ťažké.

A nemá problém nás proti tomu postaviť. Nemá problém od nás žiadať zloženie tých najťažších skúšok a neváha nám položiť na plecia to najťažšie - kríž našich citov. Vie, ako nás to bolí, a veľmi ho to mrzí, ale on sa nenecháva zastrašiť bolesťou a vždy uprednostní ťažkú čestnú cestu pred skratkou, na ktorej sa porušujú predpisy o maximálnej povolenej rýchlosti.

Poviem Ti, priateľu, niečo, čo mňa osobne dostáva posledné dni. Je toho toľko, že by to zaplnilo aj širokoplošné námestie, takže sa z toho asi veľmi nevykokcem, preto pokúsim sa Ti to povedať na príklade. Modlil som sa za jedného nášho spoločného brata. Modlil som sa, aby mu Pán ukázal, aká je v skutočnosti pravda a aby rozbil jeho predstavy o veci. A Pán mi zjavil, že má preňho plán. Plán, ktorý nevyjde, ak si ho dotyčný brat nevyberie plniť. Odpovedal som mu na to, že asi teda ten plán nie je taký nepriestrelný a nepremokavý, ako by sa na Boha patrilo. On povedal, že vždy musí človeku prenechať dosť priestoru na to, aby to zbabral.

Nerozumel som. A potom, odrazu a v zlomku sekundy, som to pochopil. Pán dobre vedel, že my si z toho stromu poznania odtrhneme a že to celé pokazíme. A vždy, keď nám dáva niečo dobré, vie, že to môžeme zruinovať. Ale riskne to.

Pýtal som sa, prečo to nemohlo zostať dokonalé. Prečo to nemohlo proste trvať, to nekonečné šťastie?

Odpoveď je jednoduchá. Ja mám takého štvornohé priateľa, volá sa Zorro. Asi pred pólmetrom mal prestať rásť, nuž neprestal. Pozná asi 16OO spôsobov, ako zabiť človeka, a rád ich predvádza. A je veľmi milý.
Vždy je umiestnený na niečom obmedzene dlhom, z čoho sa mi neutrhne. Ale ja ho vždy púšťam, nech ide vedľa mňa aj bez vodičáku.
A on mi ukázal, prečo to Pán zariadil takto.
Ten netvor si ma váži a preto sa vráti, keď ho o to požiadam. Mohol by som ho mať celý čas len pri sebe a nemusel by nikam odchádzať, ale tu o to vôbec nejde.

Keby sme nepoznali okrem dobra aj zlo, keby sme nevedeli, čo je za zeleňou Raja, keby sme nemohli pokaziť Boží plán, v čom by bolo vidieť, že sme mu verní?
Keby bola vernosť jediná možná varianta, slovo vernosť by nebolo vymyslené. Keby slnko nezašlo, komu by napadlo vymýšľať slovo 'tma'?

A toto ma dostalo. Pán je objektívny a dobre vie, ako veľmi sa bude trápiť, ako ho budeme ráňať a ako veľmi bude musieť krvácať pre naše hriechy. Ale je ochotný to risknúť vždy znova a zas. Prečo?

Pretože On vo svojej objektivite a jasnom, prorockejšom ako prorockom pohľade na vec vidí, že najlepšia vodka je šesťkrát destilovaná a že najpevnejšia oceľ prechádza najväčším ohňom. Vidí, že ťažké púte prinášajú najradostnejší odpočinok v cieli. A vidí, že jeho Duch bude po nás ešte veľakrát musieť naprávať chyby.

Ale vidí aj to, že po tých všetkých potulkách po susedovie humnách, sa k Nemu chceme vracať, keď zavolá. Vidí, že nám chýba, keď mu chýbame.

A vo svojej objektivite vidí ten nádherný diamant, ktorým je naša duša, aj keď ho tak často špiníme blatom. V najškaredšom hriešnikovi vidí najkrajšie stvorenie. A v tej najzložitejšiej emocionálnej vojne vidí objektívne, čo je správne. A On to správne uprednostní vždy, aj keď to má veľmi bolieť všetkých zúčastnených.

Uvažujem, prečo nám je také ťažké a neprirodzené, že Boh robí aj nepríjemné a bolestivé veci. Uvažujem, prečo nám je také neprirodzené udržiavať si chladnú hlavu a nechávať si vysvetliť, čo nechápeme.

Ale potom to príde. Potom, keď vychladneme a začneme počúvať Učiteľa, dá sa na veci pozerať jeho očami. Dá sa prísť na všetky filozofické odpovede a, ver alebo nie, aj Písmo sa dá pochopiť.

No! A k tomu zmyslu života. Čo mi povedala skvelá Objektivita na túto tému?
Ups, život nemá nič také, čo by sa dalo nazvať jeho 'zmyslom'.
To život je zmyslom všetkého. Ten najväčší dar a poklad, to najčistejšie ovocie dobra.
Život je výsledkom toho, čo tvorí Láska samotná.
Nepotrebuje zmysel, ďaleko presahuje akýkoľvek zmysel a cieľ.
Samotné umenie žiť je tak veľmi ušľachtilým cieľom, že až naveky vekov si ho umelci budú brať za námet.

↑ Objektivita a jej zábavné poznatky ↑

Priateľu, ľutujem Ťa. Mne by sa tieto kecy čítať teda nechceli. Ale, ak si už za tým, prosím Ťa o jedno: Nezabudni, že Pánov pohľad na vec je jediný pravý, preto sa modli a pros, aby Ťa naučil pozerať sa na veci Jeho očami. Ver mi, že On Ti ten dar dá, ak budeš na jeho dvere klopať dostatočne dlho.

Christos voskrese! =)