Milí bratia a sestry, každý z nás je za niečo zodpovedný. Či už doma za svoje deti, v práci za to, čo sa tam deje alebo ešte aj za niečo iné. A je to tak dobre. Keď máme niečo na starosti, snažíme sa, aby to fungovalo čo najlepšie. V evanjeliu sme počuli o Ježišovej starostlivosti o svojich apoštolov, ale aj o ľudí, ktorí ho hľadali.

Milí bratia a sestry,
každý z nás je za niečo zodpovedný. Či už doma za svoje deti, v práci za to, čo sa tam deje alebo ešte aj za niečo iné. A je to tak dobre. Keď máme niečo na starosti, snažíme sa, aby to fungovalo čo najlepšie.

V evanjeliu sme počuli o Ježišovej starostlivosti o svojich apoštolov, ale aj o ľudí, ktorí ho hľadali.

Minulú nedeľu bola v evanjeliu opísaná situácia, ako Ježiš vyslal svojich učeníkov, aby hlásali evanjelium. Po splnení tejto úlohy – nevieme, ako dlho to trvalo – sa opäť schádzajú k nemu, aby mu porozprávali, čo zažili. A práve vtedy im on hovorí: Poďte a odpočiňte si. Teda nielenže niečo od nich vyžaduje, ale aj pamätá na ich potreby. Sám pritom robí ešte viac. Keď ho hľadajú ľudia, tak bez váhania sa im ide venovať, kým apoštoli oddychujú. Starostlivosť o tých, ktorí sú nám zverení, si nie raz vyžaduje aj obetu. Veľmi dobre to poznajú rodičia, keď v noci plače ich dieťa alebo keď je choré. Poznajú to tí, ktorí sa starajú o svojich nevládnych príbuzných. A aj mnohí iní. Ak chcú byť dobrými pastiermi, takými, ktorým nejde len o seba – slovami proroka Jeremiáša takými, ktorí nepasú len seba – tak budú zabúdať na seba a budú mať starosť o to, ako žijú a čo potrebujú ich zverenci.

V tomto Roku kňazov je snáď potrebné, aby sme sa zamysleli aj nad službou kňaza ako duchovného pastiera. Jemu totiž tiež Boh zveril starostlivosť o Božie stádo, o to, aby sa staral o jeho potreby, obrazne povedané, aby ich vodil na dobré pasienky, kde je dobrá duchovná strava. Je zle, ak sa kňaz stará iba o svoje pohodlie, o to, aby nemal problémy, znova obrazne povedané, aby pásol iba seba. Prorok Jeremiáš hovorí veľmi otvorene, až tvrdo: beda tým, ktorí rozptýlili a rozohnali Pánovo stádo a nestarali sa oň.

Prvá otázka, ktorú biskup položí kandidátom kňazstva pri kňazskej vysviacke, znie: „Chcete ako kňazi za pomoci Ducha Svätého navždy konať kňazskú službu ako dobrí spolupracovníci biskupa v spravovaní Božieho ľudu?“ To znamená, že základným poslaním kňaza je práve to spravovanie Božieho ľudu, teda starostlivosť o Boží ľud. O to, aby im nič nechýbalo – po duchovnej stránke, samozrejme. Pamätajme teda na kňazov, aby dávali dobrú duchovnú stravu svojim zvereným ovečkám. Aby boli naozajstnými duchovnými pastiermi. Aby ich nekŕmili podradnou, druhoradou stravou, ktorú je niekedy – obrazne povedané – ľahšie „zohnať“. Niekedy je naozaj ťažké podať Božie slovo, Božiu vôľu, pretože – ako sa píše v Liste Hebrejom – živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč (4,12). Ťažko sa hovorí a ťažko aj prijíma.

Veľmi dobrým príkladom je Ján Mária Vianney. Mnohí poznáme jeho životopis. Bol to ozajstný pastier. Napriek tomu, že bol v dedine, ktorá bola bezbožná, mnohí ho nepočúvali, robili si po svojom, písali na neho sťažnosti biskupovi, nepáčilo sa im, že im mnohé veci berie – ako napr. kliatie, hriešne tance a podobne. Predsa však, po rokoch, sa obrátila celá dedina, spoznali svoje chyby, spoznali, že ten farár mal pravdu. Ba čo viac, do dediny začalo prúdiť mnoho ľudí, odhaduje sa, že v tom čase to bolo ročne asi stotisíc ľudí, aby prijali od neho povzbudivé, aj keď mnohokrát ťažko počúvateľné slová.

Ďakujme teda Ježišovi za to, že sa tak príkladne staral o svojich apoštolov, o ľudí, čo za ním prichádzali. Prosme ho o milosť, aby sme aj my všetci – kňazi i laici – takto zodpovedne pristupovali k tým, ktorých nám Boh zveril. Aby sme sa nestarali len o seba a svoje pohodlie, ale aj o tých, ktorí sú okolo nás. Amen.