Naplno povedané, výsledky referenda ma prekvapili. Tak nízku účasť som nečakal. Na druhej strane musím napísať, že je tu skoro 1 miliónov obyvateľov, ktorí sa vyjadrili k téme ochrany rodiny aj napriek silnej antikampani. Rozhodol som sa trochu analyzovať situáciu na Slovensku deň po referende.

Naplno povedané, výsledky referenda ma prekvapili. Tak nízku účasť som nečakal. Na druhej strane musím napísať, že je tu skoro 1 miliónov obyvateľov, ktorí sa vyjadrili k téme ochrany rodiny aj napriek silnej antikampani. Rozhodol som sa trochu analyzovať situáciu na Slovensku deň po referende.

Hľadať príčiny nezáujmu občanov o tento nástroj priamej demokracie nám môže odhaliť pravdu o sebe, o našich zlyhania, limitoch a nových výzvach. Lebo ochrana tradičnej rodiny je dôležitá pre každú zdravú spoločnosť.

1. Nešťastné načasovanie kampane

Predreferendová kampaň na začiatku stavila skôr na na emócie a nie na argumenty a vysvetľovanie. Čo považujem za nešťastnú chybu. Emócie sa potom vybičovali na oboch názorových stranách a nebol priestor a ani chuť počúvať sa navzájom. Tak sa stratil priestor na diskusiu, ktorá by ukázala problémy, na ktoré poukazovali referendové otázky v plnom svetle. Vzápätí sa strhlo nechutné útočenie v diskusiách, čo mnohých odradilo od účasti.

2. Cenzúra vo verejno-právnych médiách

Do referenda sa neodvysielala liturgia, ktorá údajne obsahovala “hate speech”. Poukazoval som na to, že RTVS nemala právo na cenzúru kázne, a tiež, že tento pojem v legislatíve nemáme. Hovoril som o tom zároveň s kolegami z NR Erikou Jurínovou a  Richardom Vašečkom. Podporili sme gréckokatolíkov, ale zostali sme osamotení. Okrem jedného novinára som nezachytil vyjadrenie žiadnych autorít  kultúrneho, spoločenského či politického života, že RTVS prekročila zásadne svoje kompetencie. Zostalo ticho. Bolo počuť len hlasy, ktoré útočili na farára Baku za jeho slová, čo bolo vytrhnuté z kontextu.

3. Záplava negatívnych správ v médiách

Referendum bola iniciatíva občanov. Nebola do toho zapojená žiadna politická strana či hnutie.  Avšak médiá od začiatku kampane až do konca informovali o tejto aktivite  občanov negatívne. Veľmi podrobné analýzy priniesol portál postoy.sk. Napr. aj tu.

Dnes skutočne nemôžeme hovoriť, že máme nezávislé média. Neexistuje konzervatívne tlačené médium, ktoré by bolo hlasom takmer jedného milióna ľudí, ktorí prišli vyjadriť svoju podporu. Od roku 1989 sme nezažili takú masívnu mediálnu antikampaň proti ústavou garantovanému slobodnému priamemu hlasovaniu. Médiá sa týmto značne zdiskreditovali. Po tomto referende im už nikto nebude veriť, že účasť na ďalší referendách je nutná pre vývoj demokracie.

4. Čudný postoj politikov

Podobne to bude aj s politikmi. Richard Sulík spolu so svojimi spolustranníkmi v roku 2010 vyzýval ľudí, aby sa referenda zúčastnili. O päť rokov neskôr tvrdí, presný opak. Dokonca pri čakaní na výsledky mal oblečené tričko s vulgárnym nápisom, kde útočil na Alianciu za rodinu. Kto ho bude brať vážne o ďalších 5 rokov? Pán prezident Kiska bol hlasovať. Čo je správna vec. Pán premiér Róbert Fico bol tiež hlasovať. Zarazilo ma vyjadrenie  o jeho hlasovaní: "Na otázky odpovedal premiér slobodne," informovala TASR Ľubica Končalová z tlačového odboru strany Smer-SD. Asi to bolo potrebné zdôrazniť. Možno chceli naznačiť, že neodpovedal pod tlakom socialistov z EP, ktovie ...

5. Spochybňovanie rozhodnutia Ústavného súdu SR

Vo štvrtok pred referendom média priniesli tlačovú správu z frakcie socialistov EP o tom, že naše referendum je proti právam menšín. Aj keď som bol na ceste z USA, musel som zareagovať na takúto nehoráznosť. Isto, kolegovia z EP, z frakcie socialistov, majú právo na svoj názor. Avšak spochybňovať rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky a názor vyše 400 000 občanov, bola aj pre mňa silná káva. Moje tlačové vyjadrenie nájdete tu.

6. Vyjadrenie niektorých teológov

Tiež ma zarazili vyjadrenie viacerých osobností, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu. Hovorili o tom, že sa im nepáči kampaň, a preto nepôjdu k referendu. Silno rezonovalo aj to, že vraj na Slovensku nám nehrozia registrované  partnerstvá, neprimeraná sexuálna výchova detí a adopcie detí homosexuálmi. Nuž, kiež by mali pravdu. Zarážajúce však bolo to, že ich názor bol “oslavovaný” ako hrdinstvo voči výzvam biskupov na hlasovanie. Nech už je cirkev na Slovensku poznačená stigmami rôznych káuz, toto skutočne pastieri zadefinovali správne. Okrem toho, niektorým unikol najpodstatnejší fakt - celá vec s nadprávami pre ľudí s okrajovou sexuálnou orientáciou je politikum, z ktorého sa urobil megahumbuk. Politicky sa tu len presadzuje neidentifikovateľná homolobby. Aj na Slovensku ide len o pár hlasitých aktivistov. Na svojich postoch som mal veľké množstvo diskutujúcich. Iba jediný homosexuál napísal, že chce deti. Ani jediný, ako veľmi sa chce s niekým brať.

7.”Prenasledovanie” homosexuálov  

Dnešná doba veľmi praje homosexuálom. Nestretol som sa s prenasledovaním tejto skupiny ľudí v praxi na Slovensku. V diskusii veľakrát odznelo, že treba zmeniť legislatívu, aby im bola viac naklonená. Ale prečo? Keď všetky zákonom stanovené podmienky spoločne žijúcich osôb vieme riešiť občianskym zákonníkom a vôbec nie je potrebné, tento štatút právne zakotviť v v ďalšej legislatíve. Homosexuáli sú skupinou ľudí, ktorých práva už dnes zabezpečuje zákon. Preto nie sú potrebné ďalšie zmeny.

Na záver by som ešte podotkol toľko.  Ako môžeme všetci vidieť, naša vláda štedro finančne dotuje LGBTI organizácie z peňazí daňových poplatníkov. Aj ja by som prial všetkým pro-life a prorodinne orientovaným organizáciam, aby získali rovnaké štedré štátne dotácie.  Na Slovensku máme aj Klub mnohodetných rodín! Pán premiér, pošlite aj im 500 000 euro, skutočne im to pomôže...

Branislav Škripek