Oslovila ma téma našich mladých, ktorí chcú robiť „ťažké veci“.

Robiť „ťažké veci“ sa odvážim rozšíriť na „ROBIŤ VECI“ dovtedy, kým budeme robiť veci neobyčajné. treba si niečo vybrať a pustiť sa do toho.

+

Pozorujem dianie v Cirkvi a vo svete, a vidím veci, ktoré mi pomaly nedajú spať. Sú tak závažné a aktuálne, množia sa každým dňom.

Nepriateľ skutočne nespal, zdá sa skôr, ako by sme „zaspali“ my. Upokojuje ma to, že je s nami Boh a u Boha je čas relatívna hodnota. Nie je neskoro.

Dôležité je robiť veci a robiť ich teraz.

„Chcem hľadať spôsob, ako prísť do neba po malej, úplne novej ceste“. Sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša

Je to spôsob, ako sa stať svätým úplne „obyčajným“ spôsobom vhodným a schodným pre každého z nás :o)

Každý z nás je volaný,

aby niečo robil pre seba osobne, aby sám mohol rásť vo viere a aby mohol šíriť Evanjelium nielen slovom ohlasovania, ale hlavne životom, lebo toto povolanie máme všetci.

Môžeme byť oporou  iným, rodine, spoločenstvu, Cirkvi. Nebojme sa, netreba na to zasa „čas“, „školy“ a „peniaze“ :o) Nie tak. Ideme na vec s tým, čo už máme a vieme teraz. Máme už teraz bohatstvo viery a Ducha Pravdy. Viac netreba, už len ísť a konať. To počúvame na každej svätej omši, keď sa skončila.

Pozrieme sa, ako sa dá nasledovať táto „výzva“ – ísť a dávať iným, z toho, čo sme prijali. Slovo a Boha Lásku.

S výzvou robiť veci je to podobné, ako s darmi.

Musíme na to mať otvorené „oči“, „uši“ a „srdce“, aby sme výzvu zachytili. Inak nám unikne a my si myslíme, že „nemôžeme nič“ robiť, že nemáme čo vykonať...

Nie je to tak. Každý z nás dostáva nielen dary, ktorých je toľko, že ich nestíhame zapisovať.

Dostávame aj výzvy, ktoré sme si zatiaľ nevšimli. Sú tu a stále prichádzajú nové, aby sme ich mohli naplniť.

Podobne ako pri hľadaní darov, potrebujeme oči a uši a „cit“ na tých „poslov“ - výzvy, aby sme ich videli a počuli, aby si  ich všimlo naše srdce. Potrebujme cvik a zručnosť, aby sme ich „registrovali“ a aj na to, aby sme mali odvahu, ujať sa ich, ako prichádzajú.

Nič nie je náhodou, ak ma niečo osloví, je to na uváženie, či tá „myšlienka“, „podnet“ nie je niečo vhodné a príhodné pre čin. Ani sa nenazdáte a bude ich toľko, že si môžete (podľa možností) vyberať.

Je to ako s hľadaním darov. Nebude vám stačiť notes na zapisovanie...

Ak potom začnete robiť veci..., že budete sami žasnúť nad tým, kde sa to vo vás zobralo... A radosť zaplaví srdce i dušu a začnú sa vám ukazovať kvietky a plody vašej činnosti... Budeme ako tí apoštoli, ktorí sa vrátili naradovaní, a hovorili Ježišovi plní radosti, ako sa im darilo... Normálne mám tú scénu živo pred očami!

A nie len to. „Zrazu“ budeme „citliví“ na slová a udalosti, ktoré k nám akoby hovoria...

Hovoria k nám skutočne...

Je tak pre to, aby sme

• prestali konať niečo, čo neživí srdce a dušu človeka, a nešíri posolstvo Slova... ( Božie kráľovstvo má rásť, v nás a okolo nás, my máme byť plodní a naplniť zem životom Gen1,28;) - TV, programy a činnosti, veci, ktoré neživia dušu a srdce človeka, a ktoré nešíria jeho Slovo a nešíria život zo Slova;
• začali konali tie, ktoré šíria život, Slovo a posolstvo o Božom kráľovstve,  ktoré je v nás a okolo nás, aby sme robili také „veci“ , ktoré Boha priam prinášajú ku iným, ako nápoj života v pohári :o)

Nemám teraz na mysli akúsi askézu, ani nútenie iných, aby niečo menili. Je to skôr odhaľovanie niektorých možností, ktoré nám jednoducho niečo hovoria.

+

Úžitok z robenia „takých vecí“ je hojnosť osobných darov, ktoré sa šíria na iných.

Radosť, láska, pokoj srdca – sú tie základné.

Pridá sa odvaha, pozorný duch, vzťahy s inými, ktorí sa potešia a možno sami začnú robiť podobne, Boh požehná vaše úsilie ako u Jábeza 1Kroník 4,10; On sa modlil k Pánvi, aby ho požehnal, aby rozšíril jeho hranice, aby ho chránil od trápenia a od nepriateľa. Boh jeho modlitbu vypočul.

Radosť z vykonaného, povzbudenie do ďalších „vecí“, ktoré môžeme vykonať, noví ľudia, azda aj nové pole pôsobenia... ak Boh dá. To sa vám ukáže následne.

Požehnanie, milosti a dary sú neviditeľné...sú mocné. Nemožno ich kupovať, ani predávať, dajú sa iba rozdávať :o)

Môžete ich „pocítiť“ v srdci... uvedomíte si, že sú tu...

Postupne budú dary Božie viditeľné aj na vás – iní si všimnú, že ste „iní“...radostnejší, vyrovnanejší, odvážnejší... Nuž a tak to všetko môže dozrievať na krásne a chutné ovocie Gal 5, 22;

+