Rozdával sediacim, koľko chceli

 

Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.

Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.

Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“

Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“

Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“

Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.

Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.

Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.

Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“

Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.

+

Učeníci boli pre svoje svedectvo zbití, a aj keď boli prepustení, neboli skutočne slobodní, bolo im prikázané, že nesmú svedčiť v mene Pánovom, že nesmú učiť v mene Ježiša...

Oni boli premieňaní na chlieb. Zrno ich tela bolo vydané, mlátené, ničené a rozomieľané, ich učenie máme dnes len vďaka tomu, že sa oni nebáli ani vydať sa, zahynúť pre toto učenie, ktoré in zveril Pán...

+

Pán požehnal a premenil chlieb a ryby a nasýtil zástupy ľudí... Oni ho nasledovali nie pre jeho meno, ale pre jeho zázraky... Nerozumeli...

Vždy poznávame Pána pri premenení... Kňaz láme chlieb - Kristus bol "zlomený" pre spásu ľudí, apoštoli boli "lámaní" pre šírenie toho učenia spásy...

Zrno, ktoré padá do pôdy, aby sa "premenilo", zahynulo - vzrástla rastlinka, prišlo z nej žito, ktoré bude zomleté na múku aby sme mali chlieb pre život.

Stávajme sa tými zrnami, ktoré padajú...do pôdy, ktoré zomierajú v pôde a z ktorých rastie nové..., ktoré sú mleté na múku chleba života...každý deň.

Nebojme sa "lámania", ani "tmy" v pôde, s nádejou a s láskou nasledujme Boha, živme sa jeho zrnom, jeho chlebom Slova a Eucharistie, ktoré nás premieňajú na dobrý chlieb života.

Nechajme "naše zrnko"- naše túžby, želania, kus seba, seba vložiť do pôdy, aby mohlo vyrásť niečo nové, krásne, rastlinka z tej túžby, alebo vzťah, alebo spoločenstvo s Pánom, s človekom, s ľuďmi... My iba vložíme semienko - Pán dá vyrásť, vzísť a dozrieť.

Nemusíme zahodiť nič. Nemusíme mať obavy o strate niečoho. Nemôžeme stratiť nič. Pán o všetkom vie a má plán. Pán môže všetko premeniť. Mení smrť na život, státie na pohyb, samotu na spoločenstvo.On berie do rúk a vzdáva vďaky Otcovi - robme podobne. Potom to dajme Bohu tak, ako je. Stále, kedykoľvek vložíme naše semienko do jeho rúk, do pôdy. Pri každej  modlitbe, každej svätej omši premieňa mŕtvu hmotu chlieb, premieňa chlieb na seba, smrť na život, tmu na svetlo, Slovo na život, nedohľadné na viditeľné - aj mňa a teba mení na život, tu, teraz, každý deň.

Vezmime do rúk a vzdávajme vďaky... Pán dáva život. Jemu je všetko možné. On je Život sám.

Ty, Pane, môžeš všetko! Tvoja vôľa nech sa stane!

Amen! Aleluja!