Niekedy alebo často sa nám nedarí, vychádzať vo vzájomnom pokoji a láske. Na to sú vždy potrební dvaja. Môžem to byť ja, ktorá nemám dostatok lásky, porozumenia alebo pokoja, aby som mala dobrý vzťah blížnemu. Môže to byť ten druhý.

Vo vzťahoch nie sme nikdy sami. Vždy je s nami Pán.

Ako to vyzerá v živote?

1. Príbeh

Matka dospelej dcéry nedokáže vyrovnať s tým, čo zažíva vo svojom terajšom živote (opustenoť, život bez dcéry, možno aj bez manžela, život, ktorý má teraz) a narúša a znemožňuje  svojim spôsobom a prístupom k dospelej dcére dobrý, hodnotný vzťah. Ten vzťah sa "kazí" neustálymi výčitkami, opakovaním dôvodov a vecí, ktoré sú už minulosťou, ako keby sa od odchodu dcéry nedostala ďalej. Stojí na tom mieste, kde jej dcéra odišla a má v sebe zatrpknutie, smútok  a bolesť.

Dcéra s matkou udržiava kontakt, navštevuje ju a chce ju potešiť a podeliť o svoj čas, chce s matkou vzájomne zdieľať zážitky, chce  jednoducho byť s ňou. Matka to kazí svojim odmietavým postojom, a návštevy končia nepekne, smutne...

Dcéra ju naďalej navštevuje. Nemá však zo stretnutí radosť. Naopak. Má smútok a obavu z toho, ako stretnutie dopadne. Má tiež negatívne pocity, obavy a smútok z takého vzťahu.

***

Čo urobíme v takom prípade?

Budeme naďalej konať návštevu a dúfať v zlepšenie vzťahu? Alebo to vzdáme, prerušíme kontakt a zveríme matku (inú osobu vo vzťahu) v modlitbe Pánovi?

+

Jedna pani povedala toto:

Zverí celú záležitosť Bohu. Takú aká je, nedokončená, nevyriešená, negatívna, bolestná. A dá mu aj bolesť, ktorú jej spôsobuje také stretnutie. Pre stretnutie sa bude cvičiť v pokojnej mysli, aby ona nevyčítala matke, aby neodpovedala na odmietanie vo vzťahu bez lásky. A aby ju stretnutie nestiahlo do smútku a beznádeje. Nebude vyčítať matke (osobe), ani nebude prijímať do srdca výčitky a nepriateľské slová od matky. Stretne sa s ňou pre to, aby jej dala svoju lásku, bez ohľadu na to, či jej bude opätovaná, alebo bude dokonca odmietnutá. Je to dávanie vo vzťahu iba z jednej strany, keď druhý "nechce", nevie, nemôže inak... To je ťažké a bolestné dávanie - ťažké obetovanie sa. Spôsobuje bolesť a často končí slzami smútku a ľútosti pre nemohúcnosť niečo na tom zmeniť. Druhého nezmeníme. Nemôžeme ho ani najmilšími slovami priviesť k zmene. To môže urobiť Boh. My môžeme darovať prítomný okamih, stretnúť sa s ním s láskou. Vždy máme milovať, aj cez slzy a odmietanie, snažiť sa zachovať si pokoj v srdci, zdvihnúť hlavu a požehnať tú osobu. Možno vyslovíme niečo povzbudivé, niečo dobré, aj keď nám to ten druhý ešte neprijme. Všetko to dáme Bohu. Pred aj po stretnutí. Pán koná, ak mu dáme neriešené veci, keď ešte nevieme, kedy a ako sa uskutoční zmierenie, zmena, alebo obrat vo vzťahu. Príde určite. Pán tieto veci používa tajomným spôsobom na posvätenie naše aj toho, kto je tou druhou osobou.

+

Vzťahy môžu byť veľmi bolestnou záležitosťou. Nám však vyrastie dôvera k Bohu a vytrvalosť v dobývaní srdca blížneho Božou láskou. A zmení to aj nás samých. Budeme pozornými, všímavýmia citlivými na inú osobu vo vzťahu. Budeme o mnohé obohatení. Je veľkým darom, čo získavame láskou k blížnemu bez odmeny opatovania od druhého... Nezištnú lásku k blížnemu, veľkorysosť, trpezlivosť k sebe aj k blížnemu, odpúšťanie...Kto spoznal bolesť lásky, bude vďačný vo vzťahoch k iným, bude vďačný Bohu za dobré vzťahy v rodine, v spoločenstve i na pracovisku. Bez pochybností bude dobrým vo vzťahoch k iným a bude vedieť milovať a odpúšťať.

Dívajme sa na ľudí v pravde a cez oči lásky. Aj na seba samého. Neskrášľujme ani nezvýrazňujme negatívne, nepridávajme vinu sebe, a iným za to, čo ňou nie je. Ak sú city príliš rozbúrené, choďme k Pánovi. Prečkajme, kým sa city upokoja. City sú naši služobníci a majú nám byť na pomoci. Ak momentálne rušia a vzrušujú, nechajme ich schladnúť. Až potom môžeme vidieť v pravde. Až potom porozumieme, lebo tu nám môže Duch svätý načrtnúť správny význam veci a aj to, čo môžeme urobiť alebo čo nemáme robiť. Ak by sme sa vycvičili v tejto disciplíne - držať na uzde city - žasli by sme, ako jasne by sme mohli veci zaradiť, o koľko menej trápenia by sme si nechali spôsobiť inými (bez hádok) a o koľko viac radosti zo vzťaahov by sme získali!

Odpustiť - stále znova a vytrvať v láske a s trpezlivosťou pokračovať vo vzťahu.

Malé pozornosti, ktoré oživia radosť v nás aj v blížnom, urobia zázraky:D

Nezabudnime mať otvorené oči, aby sme si všimli aj malú zmenu k lepšiemu. Je možná! Nestraťme z pohľadu malé odlišnosti oproti minulým stretnutiam. Niekedy zmena začína práve nimi. Môžu byť záchytným bodom, oporou pre kus radosti a povzbudením pre ďalšie stretnutia. Ďakujme aj za malé zmeny k lepšiemu!

Modlime sa za naše vzťahy.

Modlime sa za dobré vzťahy, sú vzácnym darom od Boha. Prosme ho, aby ich uchoval v láske a oddanosti a aby sme v nich spoločne rástli v dokonalosti a svätosti.

Modlime sa aj za tie nedobré, nedozreté, bolestné, aby ich Pán uzdravil, naplnil a obnovil svojou láskou. Aby nám daroval toľko lásky, aby sme my nikdy neprestali milovať druhého aj za cenu bolestí a odmietania aj pri zažívaní nelásky a odmietania od iných.

Modlime sa za nové vzťahy, aby ich Pán požehnal, chránil a oživoval svojou prítomnosťou, aby boli jemu na slávu a vďaku a nám na potešenie, na službu v láske a na radosť zo života vo vzťahoch! Amen!

Všetky naše vzťahy dávajme Pánovi na oltár - On vie, čo s nimi, On ich požehná a naplní milosťami a urobí to aj s nami, lebo vidí každú našu snahu a našu lásku. On rozmnoží našu malú lásku a urobí ju podobnou svojej úžasnej láske! Potom vzťahy začnú rásť a okrievať, potom sa uzdravia a začnú sa nám dariť! Nech nás žehná jeho láskavá ruka! Amen! Aleluja!

+