Príliš veľa. Príliš veľa práce. Príliš veľa učenia. Príliš veľa negatívnych vecí, ktoré sa dejú okolo mňa, ktoré sa dejú mne. Príliš veľa plánov do budúcnosti, túžob...

Musím sa modliť! Prichádzam na modlitbu, kľakám si a v hlave nosím celú ťarchu myšlienok. Začínam nad všetkým znova a znova premýšľať a ťarcha všetkého sa začína ešte viac stupňovať. Nakoniec prichádza strach, alebo ľútosť. Áno, začínam sa dokonca aj ľutovať. Napokon sa postavím a odídem z modlitby, mysliac si, že som všetko predniesla pred Boha a modlila som sa úplne správne. Avšak odchádzam nezmenená. Môj pohľad je nezmenený. Moje srdce je nezmenené.  Odchádzam, a nemám v srdci novú nádej. Nemám nový život. Nemám naplnené srdce.

Koľko veľa je takýchto modlitieb v mojom živote!

A tak už stačilo! Je potrebné PRESTAŤ MYSLIEŤ NA SEBA! To je pre mňa jeden z kľúčov k správnej modlitbe! Hoci pod ťarchou tohto svetského „príliš veľa“, náš človek nemá ani najmenšiu chuť prestať myslieť na seba a začať Boha chváliť. Naozaj väčšinou nemám chuť Boha chváliť. A ak sa o to pokúsim, často to nevyviera z úprimnosti môjho srdca, a tak s tým rýchlo prestanem.

Dnešná modlitba bola však iná. Vďaka Ti Pane!

To, čo sa dnes stalo bolo, že mi Duch Svätý začal zjavovať kým Boh je. Dnes som nedala priestor myšlienkam o mne a mojom živote. Moje myšlienky boli vedené Duchom a boli o tom aký je náš Boh. A ako som tak prijímala túto pravdu o Bohu, o tom aký je mocný a hodný našej chvály, moje srdce sa pomaly otváralo a túžilo ho chváliť. Úplne úprimne. Úplne naplno. Moje srdce mi vravelo, že toto je tá najlepšia vec, ktorú môže a chce robiť. Chváliť Boha! Dostalo túžbu ho chváliť každý deň. Úplne ožilo. Mraky sa roztrhali.

A tak sa mi dnes pripomenuli 3 dôležité veci o modlitbe:

PRESTAŤ MYSLIEŤ NA SEBA!

KEĎ NEMÁME CHUŤ CHVÁLIŤ BOHA, JE TO PRETO, ŽE SI NEUVEDOMUJEME KÝM JE A AKO NÁS MILUJE! Preto je veľmi potrebné prosiť Ducha Svätého, aby nám zjavil Boha, aby nás k Nemu priviedol, aby viedol našu myseľ On.

STRETNUTIE  S NÍM PRINÁŠA ZMENU!