Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI. k 45. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov

Pravda, ohlasovanie a autentickosť života v digitálnej ére

Drahí bratia a sestry,

pri príležitosti 45. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov by som sa chcel s vami podeliť o pár úvah, motivovaných charakteristickým fenoménom našej doby: rozširujúcou sa komunikáciou cez internet. Čoraz bežnejšie je presvedčenie, že tak ako industriálna revolúcia prostredníctvom noviniek zavedených do výrobného cyklu a života robotníkov spôsobila hlbokú zmenu spoločnosti, tak aj dnes rozsiahla zmena prebiehajúca v oblasti komunikácií prináša vlnu veľkých kultúrnych a spoločenských zmien. Nové technológie nemenia iba spôsob komunikácie, ale aj komunikáciu ako takú, a preto možno tvrdiť, že sa nachádzame pred rozsiahlou kultúrnou transformáciou. Takýmto šírením informácií a poznatkov sa rodí nový spôsob osvojovania si poznatkov i uvažovania, s neslýchanými možnosťami vytvárania vzťahov a budovania spoločenstva.

Rysujú sa pred nami donedávna nepredstaviteľné ciele vzbudzujúce úžas, pokiaľ ide o možnosti ponúkané novými prostriedkami, no zároveň čoraz naliehavejšie vyvolávajúce aj mnohé úvahy ohľadne zmyslu komunikácie v digitálnej dobe. To je zvlášť zrejmé v kontakte s mimoriadnymi možnosťami internetu a komplexnosťou jeho aplikácií. Tak ako akýkoľvek iný plod ľudského umu, aj nové komunikačné technológie musia slúžiť celkovému dobru človeka i celého ľudstva. Ak sa používajú rozumne, môžu prispieť k uspokojeniu túžby po zmysle života, pravde a jednote, ktorá je naďalej tou najhlbšou túžbou ľudskej bytosti.

V digitálnom svete sa odovzdávanie informácií čoraz častejšie deje prostredníctvom ich umiestnenia na sociálnej sieti, kde sú dostupné v rámci vzájomnej osobnej výmeny. Jasné rozlíšenie medzi tvorcom a užívateľom informácie sa relativizuje a komunikácia už viac nie je len výmenou údajov, ale čoraz viac aj vzájomným spoluprežívaním. Táto dynamika prispieva k obnoveniu významu komunikácie, ktorá sa považuje predovšetkým za dialóg, výmenu informácií, solidaritu a vytváranie pozitívnych vzťahov. Na druhej strane naráža na niektoré typické hranice digitálnej komunikácie: jednostrannosť interakcie, tendenciu iba čiastočne odhaliť svoj vnútorný svet a riziko vytvárania si svojho vlastného obrazu, čo môže viesť k samoľúbosti.

Predovšetkým mladí prežívajú túto zmenu komunikácie so všetkými svojimi túžbami, rozpormi i tvorivosťou, ktoré sú vlastné tým, čo sa s nadšením a zvedavosťou otvárajú novým skúsenostiam života. Čoraz širšie zapájanie sa do verejnej digitálnej arény, ktorú vytvárajú takzvané sociálne siete, vedie k nastoleniu nových foriem medziosobných vzťahov, ovplyvňuje vlastné sebavnímanie, a tak nevyhnutne vyvoláva otázky nielen ohľadom správnosti vlastného konania, ale aj ohľadom autentickosti vlastného bytia. Prítomnosť v týchto virtuálnych priestoroch môže byť znamením opravdivej snahy o osobné stretnutie s druhým, ak sa zároveň vyvaruje nebezpečenstvu, akým je napríklad utiekanie sa do akéhosi paralelného sveta, alebo prílišné vystavovanie sa vo virtuálnom svete. Túžba po „zdieľaní“ a „priateľstvách“ stavia človeka pred výzvu byť autentický, verný sebe samému, bez upadnutia do ilúzie, že si môže umelo vytvoriť vlastný verejný „profil“.

Nové technológie umožňujú ľuďom stretávať sa ponad hranice priestoru i samotných kultúr, čím vzniká celý nový svet potenciálnych priateľstiev. To je veľká príležitosť, ktorá však vyžaduje aj veľkú bdelosť a uvedomenie si možných rizík. Kto je v tomto novom svete môj „blížny“? Existuje nebezpečenstvo, že budeme menej blízki tým, s ktorými sa stretáme v našom bežnom živote? Existuje riziko, že budeme viac nepozorní, lebo naša pozornosť bude rozdrobená a sústredená na „odlišný“ svet ako je ten, v ktorom žijeme? Máme čas sa kriticky zamýšľať nad našimi rozhodnutiami a udržiavať ľudské vzťahy, ktoré sú skutočne hlboké a trvalé? Dôležité je stále si pripomínať, že virtuálny kontakt nemôže a nesmie nahradiť priamy ľudský kontakt s druhými na všetkých úrovniach nášho života.

Aj v digitálnej dobe stojí každý pred požiadavkou byť autentickou a premýšľajúcou osobou. Nakoniec, vlastná dynamika sociálnych sietí ukazuje, že človek je vždy zaangažovaný v tom, čo komunikuje. Keď si ľudia vymieňajú informácie, už tým navzájom informujú o sebe samých, o svojom pohľade na svet, o svojich nádejach i ideáloch. Z toho plynie, že aj v digitálnom svete existuje kresťanský štýl prítomnosti. Vyznačuje sa čestnou a otvorenou komunikáciou, ktorá je zodpovedná a rešpektuje toho druhého. Ohlasovať evanjelium prostredníctvom nových médií znamená nielen vystavovať vyslovene náboženské obsahy na platforme rôznych médií, ale aj koherentne a komunikatívne svedčiť na svojom vlastnom digitálnom profile o rozhodnutiach, preferenciách a názoroch, ktoré sú hlboko v súlade s evanjeliom aj vtedy, keď sa o ňom výslovne nehovorí. Veď ani v digitálnom svete sa nemôže ohlasovanie posolstva zaobísť bez koherentného svedectva zo strany toho, kto ho ohlasuje. Aj v nových situáciách a s novými vyjadrovacími formami je kresťan vyzvaný ponúknuť odpoveď každému, kto od neho žiada, aby zdôvodnil nádej, ktorá je v ňom (porov. 1 Pt 3, 15).

Záväzok vydávať svedectvo o evanjeliu v digitálnej ére si od všetkých vyžaduje, aby boli zvlášť pozorní voči tým stránkam evanjeliového posolstva, ktoré môžu vzdorovať typickým zákonitostiam webu. Predovšetkým si musíme uvedomiť, že pravda, o ktorú sa snažíme podeliť, nemá svoju hodnotu na základe svojej „popularity“, alebo množstva pozornosti, ktoré sa jej dostalo. Musíme ju odovzdávať v jej celistvosti, a nie snažiť sa ju urobiť prijateľnou, niekedy i za cenu jej „rozriedenia“. Musí sa stať každodennou potravou a nielen momentálnou atrakciou. Pravda evanjelia nie je niečo, čo môže byť predmetom konzumu, alebo povrchného pôžitku, ale je darom, ktorý si vyžaduje slobodnú odpoveď. Hoci sa táto pravda ohlasuje vo virtuálnom priestore siete, vždy sa musí vteliť do reálneho sveta a vo vzťahu ku konkrétnym tváram bratov a sestier, s ktorými prežívame svoj každodenný život. Preto pri odovzdávaní viery vždy ostanú základnými bezprostredné ľudské vzťahy!

Napriek tomu by som chcel vyzvať kresťanov, aby sa s dôverou, vedome, zodpovedne a tvorivo zapojili do siete vzťahov, ktoré umožňuje digitálna doba. Nie jednoducho kvôli uspokojeniu túžby byť tam prítomní, ale preto, že táto sieť je integrálnou súčasťou ľudského života. Web prispieva k rozvoju nových a komplexnejších foriem intelektuálneho a duchovného vedomia, ako aj všeobecného poznania. Aj v tejto oblasti sme povolaní ohlasovať svoju vieru, že Kristus je Boh, Spasiteľ človeka a dejín, ten, v ktorom všetko dosiahne svoje naplnenie (porov. Ef 1, 10). Ohlasovanie evanjelia si vyžaduje úctivú a diskrétnu formu komunikácie, ktorá sa dotýka srdca a pohýna svedomie; formu, ktorá pripomína štýl zmŕtvychvstalého Ježiša, keď sa pripojil k putujúcim učeníkom z Emauz (porov. Lk 24, 13 – 35) a postupne ich svojou blízkosťou, rozhovorom a tým, že nechal jemne vyjsť na povrch to, čo bolo v ich srdci, priviedol k pochopeniu tajomstva.

Pravda, ktorou je Kristus, je v konečnom dôsledku plnou a autentickou odpoveďou na ľudskú túžbu po vzťahoch, spoločenstve a zmysle, prejavujúcu sa aj v hromadnom zapájaní sa do rôznych sociálnych sietí. Veriaci, ktorí svedčia o svojich najhlbších presvedčeniach, významne prispievajú k tomu, aby sa web nestal iba nástrojom redukujúcim osoby na kategórie, ktoré sa dajú emotívne manipulovať, či umožňujúcim tým, ktorí majú moc, monopolizovať si názory druhých. Veriaci majú, naopak, všetkých povzbudzovať, aby si zachovali večné ľudské otázky, ktoré svedčia o túžbe človeka po transcendentne a o jeho nostalgii po autentických formách života, ktoré sú hodné žitia. Práve toto čisto ľudské duchovné napätie je v pozadí nášho smädu po pravde a spoločenstve, a vedie nás k tomu, aby sme komunikovali bezúhonne a čestne.
Predovšetkým mladých vyzývam, aby svoju prítomnosť v digitálnej aréne dobre využili. Znova im pripomínam naše plánované stretnutie počas nastávajúcich Svetových dní mládeže v Madride, pri príprave ktorého sa možnosti týchto moderných technológií náležite využijú. Pre pracovníkov v masmédiách vyprosujem od Boha na príhovor ich patróna sv. Františka Saleského schopnosť vykonávať si svoju prácu veľmi svedomito a profesionálne a všetkým udeľujem svoje apoštolské požehnanie.

Vo Vatikáne 24. januára 2011, na sviatok sv. Františka Saleského

Benedikt XVI. 

Zdroj: http://www.kbs.sk/?cid=1297076533