Čo je to viera? Alebo, čo viera nie je? Viera nie je to, že veríme v existenciu Boha. Aj satan vie o existencii Boha, no preto ešte nie je zachránený. Taktiež na konciloch vzniklo vyznanie viery, kde človek ústami vyznáva Boha, Syna a Ducha svätého. Ani toto však nemusí byť viera, ak vyznávame ústami Boha, ale srdcom sme od Neho ďaleko. V Biblii máme mnoho príkladov čo je to viera a dnes sa pozrime na Dávida, ako išiel bojovať z Goliášom.

Na to riekol Dávid Filištínovi: Ty ideš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina Zástupov, v mene Boha vojsk Izraelových, ktorému si sa rúhal. (1. Samuelova 17:45).

Goliáš bol typický svetský človek, ktorý sa spoliehal sám na seba a svoju silu. My máme presne toto isté zmýšľanie. Celý život kráčame tak, ako keby sme mali moc a silu nad všetkým, čo sa nám prihodí. No príde prvá Božia skúška, kde hneď upadáme do zúfalstva a nevieme si rady. 

Dávid zaháňal kameňmi z praku medveďov a levov, keď napadli jeho stádo. Dávid bol pastier a o svoje stádo sa vzorne staral a ochraňoval ho. Ak by bol svetským človekom, Goliášovi by pohrozil, že vezme kameň a trafí ho do hlavy, pretože takto dokáže skoliť aj medveďa. Spoliehal by sa na svoju silu a šikovnosť. No pozrime sa čo Dávid hovorí Goliášovi: Ale ja idem k tebe v mene Hospodina Zástupov, v mene Boha vojsk Izraelových, ktorému si sa rúhal.

Toto je viera, toto je plné spoľahnutie sa na Boha. Boh môže vykonať čokoľvek, môže dať víťazstvo niekomu, kto je outsider, môže zmeniť výsledky v športe. Dávid presne vedel a veril, že Boh má plnú moc nad všetkým, čo sa v živote ľudí odohráva a preto smelo vystúpil pred tohto obra a dokonca s istotou mu hovorí, že ide v mene Hospodina. 

Keď Dávid prvýkrát počul, ako sa Goliáš naparuje, nahnevane sa opýtal: Lebo ktože je ten neobrezaný Filištín, že uvodí pohanu na vojská živého Boha? (1. Samuelova 17:26).

Všimnime sa Dávidovu vieru. Opovrhuje pohanom Goliášom, pretože hanil vojsko Boha, ktorý je živý. Dávid tu pôsobí  nahnevane a aj preto sa Goliášovi postavil. Ostatní Izraeliti sa Goliáša báli. Napriek tomu, že poznali Boha, slúžili mu na bohoslužbách, no keď prišla na nich skúška, na Boha zabudli a báli sa viditeľného obra. No nie tak Dávid. Ten v mene Boha, ktorému slúži, vyšiel v ústrety Goliášovi, s absolútnou istotou vyhratého boja. Veď akoby mohol Boží bojovník prehrať so svetským človekom bez viery.

Dávid hovorí kráľovi Saulovi, ktorý neverí Dávidovi toto: Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci ľva a z moci medveďa, on ma vytrhne i z ruky tohoto Filištína. (1. Samuelova 17:37). Toto je viera. Boh Dávida vytrhol z moci divej zveri, vytrhne ho aj z moci tohto obra. Takto Dávid veril.

Ak prejdeme Bibliu, tak tam ľahko zistíme to, že Goliáš bol synom Ráfu a mal ešte štyroch bratov - Jišbi-benoba, Safa, Jare-oregím. Posledný Goliášov brat sa spomína bez mena:  A zase bola vojna v Gáte. A bol tam muž veľkej postavy, ktorý mal po šiestich prstoch na svojich rukách i na svojich nohách, počtom dovedna dvadsaťštyri. I ten sa narodil tomu Rafovi. (2. Samuelova 21:20).

Goliáš mal teda štyroch bratov, spolu boli piati. Dávid keď išiel bojovať s týmto obrom, vzal si so sebou päť kameňov. Ale vzal svoju palicu do svojej ruky a vybral si päť hladkých kameňov z potoka a vložil ich medzi pastierske náčinie, ktoré mal, a do kabely, a svoj prak si vzal do svojej ruky a tak sa blížil k Filištínovi. (1. Samuelova 17:40).

Prečo si Dávid berie až päť kameňov? Azda sa nespolieha plne na Boha Izraelovho? Azda sa bojí, žeby netrafil na prvý pokus? Veď Dávid vie, že Boh mu dá hneď prvý hod presný. Odpoveď je v Dávidovej viere. Dávid musel vedieť, že Goliáš má ešte štyroch bratov a preto si Biblia všimla tento detail. Keby Goliáš padol, mohli zasiahnuť jeho bratia proti Dávidovi a Dávid by sa musel brániť ďalšej sile. Preto si vzal na každého Rafuovho syna, jeden hladký kameň.

Ako sme na tom my? Máme vieru ako ju mal Dávid? Alebo iba vyznávame vyznanie viery, ústami hovoríme, že sme kresťania, máme svoje obrady, svoje naučené modlitby, svoje rituály, ale keď príde na nás skúška, začneme sa obzerať po pomoci iných ľudí, po vlastnej sile? Alebo vyznávame ako Dávid: Ja idem v tomto svete v mene Hospodinovom a celú vieru a dôveru vkladám iba do Neho, nie do seba?