Možno poznáme ľudí,stretávame sa v kostole, vbytovke, pracovali sme alebo pracujeme spolu....chceli by sme, aby sa s nami priatelili, no z niečoho nás bolí brucho....a možno ich takisto
Prvý raz som sa s týmto pojmom stretla pri jednej návšteve v Nemecku, kde mi sestrička v kláštore podala knižku so spovedným zrkadlom. Premýšľala som, čo to je..ale zatiaľ som už prišla na rad a mala som na mysli iné hriechy.
Nuž a potom som to zažila....Mojich príbuzných navštevovala priateľka. Bezpochyby vzdelaná, vedela veľmi zaujímavo rozprávať, veľa cestovala ....na všetky témy zabrala, ale v jednom sme sa nedokázali zhodnúť, hoci v kostole sme sedeli neďaleko seba,Príbuzní nás postrčili k potykaniu si....a potom to začalo.
Hm- pýta sa- a takto patríš niekam?, myslím, angažuješ sa v Cirkvi?-
-. Angažujem- som katechétka,ale patrím...nuž do Cirkvi.(Vtedy som nepatrila do žiadneho združenia, rehole či hnutia.)
-Joj, tak to robíš zle. Treba mať niečo, kde Ťa držia nad hladinou...vieš, ja som.....
- Hm, a to by som mohla byť aj ja?
- Ó nie....tí mladší by ťa neprijali....a potom, si slobodná.....to nie je príťažlivé pre apoštolát.
- Nuž, práca katechétky mi dáva zmysel a robím ju veľmi rada.....
- To nestačí....no, hľadaj si aspoň nejaké modlitbové spoločenstvo.
-Modlím sa liturgiu hodín...takže sa predsa modlím s celou cirkvou...
- Jój, ale to nie je v spoločenstve, to musíš......ja som oslovila pár ľudí, potom sme išli za kňazom, a on nás poslal....
- No, ja takú príležitosť nemám a u nás je iná situácia (bolo to pred rokmi, tesne po prevrate....)
-Práve preto! Ja napríklad....a vieš, jedine spoločenstvo ťa môže okresať, lebo takto budeš samorost a egoista......my robíme...
-Ale ja som iná-vysvetľujem- a necítim sa osamotená.
- S tebou nie je reč. Zrejme sa bojíš spoločenstva, že by niekto zbadal na tebe nejaké chyby a nedostatky. Vieš, to my.....
Začala som sa hniezdiť.Prestalo mi byť príjemné viesť debatu ďalej na takúto tému.Skúšala som načínať inú, ale zakaždým sa to vracalo k tomu, čo ona,jej spoločenstvo, aké úžasné....
Napokon som ju upokojila, že Pán má určite i pre mňa nejakú cestu a ak mi ju ukáže, pôjdem . Stalo sa. Lenže vtedy sa ešte o príslušnosti mlčalo a tak pri najbližšej ceste do cudziny, keď sme sa stretli,padla opäť otázka:
-Tak čo, stále nič? Stále si kôl v plote?
- Milá Adrienne, - nadýchla som sa- v Cirkvi nik nie je kôl v plote, neznepokojuj sa, patrím- len mám trochu inú cestu ako ty, ale k rovnakému cieľu. Vieš, verím, že Ty i ja máme namierené do nebeského Kráľovstva.
-Počuj, a to si v nejakej sekte? To oni tak rozprávajú...dávaj si pozor, to je nanajvýš podozrivé.....
A tak som si spomenula na starovekú bájku o otcovi , synovi a somárikovi s uzáverom, že vo väčšine prípadov sa všetkým vyhovieť nedá.
No a teraz viem, čo je to tá samospravodlivosť a musím si dávať pozor, aby som do nej neupadla ja a moje spolusestry.