Kto (Čo) nás odlúči od Kristovej lásky (Rim.8,35)
Ešte za čias dosť dávnych sme sa stretávali nad Svätým Písmom. Mali sme v meste viacero tajných kňazov, rehoľníkov a tí nás viedli k tomu . Sami nás naštartovali, začali nám vykladať najprv Nový zákon, niekto začal Markovým evnjelium, že je najstaršie a najstručnejšie, niekto zasa Skutkami apoštolov, aby nás uviedol do života prvej Cirkvi. Stretávali sme sa striedavo v rôznych bytoch, bolo nás štrnásť v našej skupine, v iných podobne. Po troch rokoch sme prešli Novým zákonom.
Zakrátko sme sa už skrývať nemuseli, ale naši pátri boli prevelení do pastorácie alebo do kláštorov, a kňazi v diecéznej pastorácii skutočne nemali čas. Už- už sa zdalo,že tieto stretká nad Písmom zaniknú. Piati z farnosti sme chodili na teológiu a pripravovali sme sa na úlohu katechétov, neskôr pribudli ďalší, mladší. Veľkým darom bolo v susednom meste vytvorené Katolícke biblické dielo, všetci jeho riaditelia boli veľmi ochotní takýmto aktivitám napomáhať a prišli nás "naštartovať". Ale po čase opät pribúdalo povinností, vedeckej práce, zahraničných ciest. Začala aj diecézna synoda, na ktorej otec biskup prosil: "Vy, sestry a bratia, ktorí máte teologické vzdelanie, mali by ste vo svojich farnostiach zakladať biblické krúžky". Svedomie sa ozvalo, správa sa dostala medzi bývalú skupinku a prosba sa skonkretizovala: "Chceli by sme spoznávať aj Starý zákon! Skús to s nami! " Pátri dvaja umreli, tretí trpel ťažkou chorobou a bol ďaleko. Začali sme sa opäť stretávať a za päť rokov sme sa zastavili u Žalmov. Vo farnosti sa zaviedla- žiaľ, iba raz do mesiaca- Lektio divina. Mons. Trstenský- mladý profesor, biblista, nám ukázal, ako to treba....Žiaľ, nás zo štrnásťčlennej skupinky ostala polovica. Tá druhá nás predbehla do večnosti- mladší i starší.......prišli depresie, únava, choroby, nutnosť privyrábať si k malým dôchodkom....pred niekoľkými týždňami podvečer telefonát. Predstavila sa najstaršia- dnes má 82 rokov, ale v čulosti ma aj predbehne, "Mária, a neskúsime?" Spočiatku som nevedela, čo....A potom mi "zaplo". "Písmo"- vysvetľuje Magduška, -"pokračovať, lebo odídeme na večnosť s neúplným". Elán babičky a výzva otca biskupa vlani pri zakončení synody ma pri-mäla k tomu vstať a ísť. Bývalé dievčatá a žienky , dnes o paličke, s umelými kĺbmi, zvráskavenými tvárami, všakovakými chorobami- ale s o nič nezredukovaným záujmom sa opäť stretávajú každý týždeň nad najdrahšou knihou. Radosť je na oboch stranách a niekedy tak cítievam pomoc našich zvečnelých pátrov, ako nám fandia a pomáhajú modlitbami.