Neviem, kedy bolo prvé takéto podujeatie. Počula som zmienky v tlači, správičku v televízii. Teraz som to prežila naživo.

Každoročne  sa koná v Košiciach nenápadný sprievod, ktorý však vie osloviť. Zástupcovia jedenástich u nás registrovaných kresťanských cirkví a spoločenstiev  sa stretnú pred Jakabovým palácom a prejdú okolo chrámov  všetkých cirkví. Pred každým chrámom sa prihovorí kňaz, pastor alebo kazateľ myšlienkou na rozjímanie.....toho roku ňou bola veta lotra z kríža:

"Zachráň seba i nás"...(Lk 23,39)...., a potom sa prednesie spoločná modlitba, prípadne sa pridá aj pieseň zboru alebo modernej kapely. Začalo sa to u evanjelikov augsburského vyznania, nasledoval kalvínsky kostol, baptisti, cirkev bratská, pravoslávny chrám, dom československej cirkvi husitskej,dominikánsky kostol, gréckokatolícka katedrála a dóm sv. Alžbety.

Čo bolo krásne?

Že predstaviteľ nijakej cirkvi nevyzdvihoval tú svoju, nepadlo tam jediné slovo, ktoré by zhadzovalo veriacich z iných denominácií, hľadalo sa to podstatné, čo nás vo viere v ukrižovaného a vzkrieseného Pána má naštartovať k radostnejšiemu, otvorenejšiemu svedectvu vzájomnej lásky a pochopenia v našich spoločenstvách a potom i voči druhým .Vo mne zarezonovala výzva bl. Jána XXIII, ktorý zvolal II. vatikánsky koncil: "Hľadajme to, čo nás spája, a nie, čo nás rozdeľuje". 

Naozaj tieto spoločenstvá "nehryzú", hoci nevlastnia plnosť Cirkvi. Ak niekto hryzie, sú to sekty, a tie tam neboli.

Boli prítomní aj otcovia biskupi, ale v dave, medzi nami. A nakoniec odznela modlitba, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus.

Pre mňa nesmierne krásny zážitok.