Tentoraz moja s malým m, prípadne božia, lebo ide o božích tvorov. Aj čiernobiely habit majú, ako sa patrí.

Konečne mi pohybový aparát dovolil aj činnosť, ktorú som dávno nerobila. Hurá, umyjem si okná....Na spálni- výborne, nesmeruje do ulice a kým nasadá prach, to potrvá. Balkón: veľmi dobre- kvitnú muškáty, krásne, vońavé, už ich navštevuje aj hmyz, takže...nuž veľmi dobré.

Idem sa pustiť do kuchyne a stop! Nuž toto som tu nemala dvanásť rokov a jari bývali normálnejšie ako je táto. Zistila som, že v tejto miestnosti už je neskoro na otváranie okien, lebo komunita čiernobielych tvorov si tu bez stavebného povolenia zakladá klauzúru, hoci celibátom to nevonia....o chvíľočku, keď to bude hotové, sa ohlási aj potomstvo.

Čo tam po jednom Cife či Okene....

Ja si pozývam napomoc svätého Františka, aby mi pošuškal nejaký prídavok do svojej Piesne brata Slnka.

Tak mi pošuškal:

Vďaka Ti, dobrý Pane

za sestry lastovičky,

majú pekné rúcho a spievajú Ti

celú liturgiu hodín.

Sú usilovné a rýchle

a ukazujú starším i mladším,

že pohybom a prácou

sa možno lepšie udržať pri zdraví-

Vďaka Ti, dobrý Pane

a potešuj týmito stvoreniatkami

ich veľkých susedov

ktorým je niekedy smutno,

že sú sami,

ale teraz do jesene nebudú.

Amen.