Dnes sa dosť ľudí cíti povolaných evanjelizovať. Tento blog bude skôr otázkou, ako by ste riešili situáciu vy.

Príjemný júlový podvečer....prišlo mi na um, že kamarátkinmu synovi treba zablahoželať k promócii ,predtým nebol doma a zajtra už odchádza za prácou. Je to kúsoček, a medzi našimi bytovkami sa rozprestierka príjemný parčík. Smutné vŕby, lavičky, záhony kvetov.

Vyrušil ma krik a smiech.Krik a smiech. Tri lavičky, obsadené mládencami medzi 16 až 20 rokmi. Hoci núkali miesto, postava to odmietala.

Postavou bola veľmi pekne oblečená pani v mojich rokoch, teda po šesťdesiatke . Z kontextu som už zďaleka vyrozumela, že debata- alebo len prednáška? sa týka náboženských vecí. Pekné oblečenie by bolo typické pre Svedkyňu, ale zo skúsenosti viem, že tí chodia po dvaja....

"Zahyniete! Všetci čo tu sedíte!"

Rehot. Nakoniec sa jeden z chlapcov opýtal: "Prečo?"

"Lebo ste hriešni!"

Rehot. Mladý muž povedal: "chodil som na náboženstvo, tam nám povedali, že každý človek je hriešny.....bez hriechu bola iba Panna Mária, a samozrejme Ježiš, lebo je Boh".

"Ale vy ste beznádejní a drzí hriešnici. Ste oddaní svetu. Boh je pre vás šašo. Vy v neho neveríte, sedíte si tu a brnkáte na gitare a pospevujete svetské piesne. Do pekla prídete! Všetci."

Rehot. "Ako viete, teta?"

Čítam Bibliu a tam to je. Keby ste i vy čítali, prišli by ste na to.

Rehot sa začal stupňovať, ale pani neodišla. Kričala ďalej a šermovala rukami.Na jej hlasový potenciál som bola prikrátka, aj keby som sa bývala chcela zapojiť do debaty. Išla som teda svojou cestou.

V byte oslávenca sme mali otvorené okno. Dialóg trval do úplného zotmenia. Záíverečné počuteľné zvuky boli z jednej strany neutíchajúci rehot a z druhej preklínania a vyhrážky.....

Bolo mi ľúto. Chlapcov aj tety. Pracujem s mládežou takmer 40 rokov. Na prvé stretká birmovancov mi neprídu všetci nadšení. Poviem im, aby rodičom vysvetlili, že na birmovku nemusia ísť štrnásťroční. A už vôbec nie nasilu. Niekedy mi dvaja- traja opustia skupinu. Ale väčšinou sa po mesiaci vrátia.

Ale votrieť sa medzi osoby a obsadenie v parku.....chýbali mi slová. Žeby zbabelosť? Kto mi povie, čo by urobil?