Nedávno som sem vkladala príbeh o statočnej Danke, ktorá sa popasovala s nevšedne ťažkým životom. A ten príbeh má nevšedné- a predsa tak ľudské pokračovanie.
Bola som na cintoríne a pretože bolo mimoriadne krásne počasie, navštívila som nielen hrob mamičky a pána primára, ale pustila som sa poprechádzať aj po starej časti cintorína. Zrnká ruženca mi kĺzali pomedzi prsty , hľqadeola som pod nohy, aby som sa nešmykla na vlhkých opadaných listoch a keď som zdvihla hlavu, zazrela som tri postavy.
Jedna vysoká štíhla dievčina v svetlomodrej vetrovke, vedľa nej invalidný vozík a poskakujúce asi dvojročné dieťatko.
Podišla som bližšie. Tá na vozíku bola Danka. Je po operácii berových kĺbov, vychudnutá,zostarnutá,ale tie svietiace oči jej ostali napriek všetkým bolestiam. Keď som sa pýtala na operáciu, liečbu, bolesti, ukázala na tú bledomodrú. Mária. Medička. Nezanechala štúdium, ale stalo sa to, čo sa často stáva....mladý muž nasľubuje hory-doly a lásku na celý život a keď príde na lámanie chleba, vyparí sa ako éter. Na malú poslal zo dva razy pár dolárov......všetko. Mária čistila kameň na otcovom hrobe, Danka sa modlila ruženec a maličká sa k nej túlila....Márii nechýba jediná skúška, aj práca bude. Len k malej bude treba pomoc...Danka nebude vládať. Škoda, že nie som mladšia. Ale prišlo mi na um, čo by sa dalo predať....i to, že mám dosť posteľnej bielizne, obrusov, uterákov, utierok....zídu sa.
Ke´d sme s Máriou osameli, opýtala som sa: a keď si oťarchavela, nikdy ti neprišlo na um....
"Teta, čo vám to prišlo na um? Ja študujem ako život chrániť a vlastné si zabijem? Urobila som krok vedľa, to mi je jasné....ale ja tak veľmi dôverujem Bohu, že pomôže....modlím sa len, aby sa mamka dožila chvíle, keď dostanem diplom a od nich kytičku a od malej Tonky namaľované srdiečko....stiekla jej slza po tvári. "
Mamičke navarí, urobí toaletu, a Pán sa postaral: má prácu, kam si môže zobrať malú .Upravuje odevy. Kráti, zužuje, kombinuje... Tri generácie....Kiež by aj tá maličká zdedila mamkin a starej maminkin charakter a vieru.
