alebo : Bohu nič nie je nemožné

Ľubo bol siedmak a jeho puberta nevyspytateľná. Výrazy, ktoré používal, sa tu nedajú napísať,bitky ako z najtvrdšieho akčného filmu, ale ak by ste narannej sv. omši o 6.00 v meste hľadali miništranta pod 14 rokov, iných ako Ľuba a Fera by ste nenašli. A veru ani Fero nebol anjel. Ten zase dostal posledné zaucho v histórii našej cirkevnej školy, keď pri besede so správcom farnosti, ktorý bol po prevrate prvý vo Svätej Zemi, padla impertinentná otázka. Potom sa zauchá zakázali zákonom. A chalanom miništrovanie....

Kolegovia považovali oba prípady za beznádejné. Mávnutie rukou bolo najmiernejšie gesto, ak bola o nich reč. Ich mená sa skloňovali v zborovni každú prestávku.

Cez jednu po zaklopaní z Ľubových úst zaznelo: "Pani učiteľka, boli by ste taká láskavá a pozreli sa na stôl našej triednej pani učiteľky?"

Neviem slovenský tvar slova "zírať"....možno  "civieť?". Pozrela som sa. A vravím: "Je tam dosť vecí".

"A boli by ste taká dobrá a nepozreli by ste, či medzi tými vecami nie sú kľúče od zemepisného kabinetu? Mali by mať modrý krúžok. Prosím, ak áno, buďte taká milá a podajte mi ich , ja jej ich určite donesiem, pani učiteľka ma poprosila, aby som vyhľadal fyzikálnu mapu Európy."

"Nech sa páči, Ľubo. je to v ľavom rohu od dverí."

"Dakujem, pani učiteľka."

Káva už bola veľmi vlažná, a kolegovia podrývali: "Ty si mu tie kľúče dala? Isto tam ide fajčiť! Alebo sa zamkne a uleje sa z hodiny".

Zahundrala som čosi o presumpcii neviny, lebo sme sa to práve učili na cirkevnom práve. Naša kolegyňa bola taký kus dobroty, že za celých 12 rokov môjho pôsobenia som ju nepočula ani vadiť sa, ani kričať, ani ohovárať, ani plakať. NIelen deti, ale aj kolegovia ju mali veľmi radi.

O niekoľko dní som túto metódu vyskúšala na Ľubovi aj ja.

"Lubko, prosím, nebol by si taký milý a neišiel za pánom učiteľom do skladu športových potrieb? "

"veľmi rád"- znela odpoveď.

" A buď taký dobrý a vypýtaj mi tie 180 cm bordové bežky a topánky ku nim, pán učiteľ už vie, ktoré. Pani telocvikárka neprišla, tak sa pôjdem so šiestakmi prebehnúť."

O pár minút  sa mládenec,ktorý prvý stupeň z chovania mal naostatok v tretej triede, vrátil s lyžami a zdvorilým : "Nech sa páči, a príjemnú hodinu  na vzduchu".

Keď to po našej kolegyni Evke začali praktizovať aj ostatní a aj nainých deťoch, prinieslo to úrodu.  Vymizli vulgárne slová, a najmä tí dvaja dávali na seba pozor.

Polročná klasifikačná porada. Prospech nič veľa, ale zo správania pre Ľuba i pre Fera jednomyseľne prvý stupeň. A tak to ostalo po koniec deviatej triedy.  Dnes vás obslúžia Ľubo ako vynikajúci a pozorný čašník v Patrii na Štrbskom Plese   a   Ferko  ako  úslužný mäsiar na sídlisku  v dobrej predajni. Mrknutie znamená, že majú čerstvú vianočnú klobásu.....a skončí v kapustnici.

Keby sa bola lámala palica, mohlo to skončiť oveľa, oveľa horšie. Že sú z nich tatkovia, ktorým ratolesti čochvíľa začnú chodiť do tej istej školy, je iba čerešnička na torte. Len tie už nebude učiť pani učiteľka, usmiata Eva. Síce ešte žije, ale zastavujeme sa tamuž iba občas na kávičku a kus reči, lebo sme zdôchodkovateli.