V dnešný deň máme slávnosť Všetkých svätých. V tento deň si uctievame nielen tých svätých, ktorých nám Cirkev dáva ako vzor, ale v dnešný deň oslavujeme všetkých tých, ktorí sú už v nebi. Do tejto kategórie napr. môže patriť zosnulý manžel, manželka, otec, matka, deti. Sem patria tí, ktorí žili v zhode s Božím Slovom a plnili Jeho vôľu.

 Takto nám to naznačuje sv. Ján vo svojom zjavení. Pečať dostáva ten, kto uznáva, že je božím vlastníctvom, ten kto sa bezvýhradne odovzdáva Bohu, ktorý ho stvoril. Zajtra si budeme spomínať na všetkých zosnulých, dnes oslavujeme tých, ktorí už stoja pred Božou tvárou, ktorí prešli veľkým súžením, ale neochabli vo viere a vytrvali vo vernosti.

Tento deň môže mať ešte iný význam, ktorý sa naplní až v budúcnosti. Je to slávnosť všetkých svätých, a to znamená, že všetci sme povolaní k tomu, aby sme boli svätí. Boh chce, aby všetci boli svätí.
   

Keď hovoríme o svätosti, obyčajne si predstavíme niektorého svätého, ktorého svätosť bola výnimočná a evidentná a potvrdená cirkvou. Ale už ťažšie chápeme, že svätosť je niečo, čo sa očakáva od každého kresťana, od hriešneho človeka. Svätosť napriek našej hriešnosti. Svätosť je úlohou každého kresťana pre každý všedný deň. Má sa prejaviť v tých najbežnejších, možno povedať, až banálnych rozhodnutiach a vo všetkom, čo robíme.
Tak ako prikázanie lásky mám žiť stále, tak aj svätosť je niečo stále, bytostné. Láska k Bohu sa prejavuje v poslušnosti jeho príkazom.

V každej chvíli sme pokúšaní a preto v každej chvíli môžeme dokázať lásku k Bohu. A to sa deje vtedy, keď dáme prednosť Božiemu Slovu pred vlastnou chytrosťou, pred pokušením a keď žijeme v zhode so Slovom Božím. Lebo v tej chvíli sa stávame príbytkom Ducha Svätého, ktorý je prameňom každého posvätenia. A to je súčasne naplnenie príkazu lásky k Bohu i k blížnemu.

Cesta k dokonalosti vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja.Duchovný pokrok predpokladá askézu a seba umŕtvovanie, ktoré postupne vedú k životu v pokoji a k radosti vo večnej blaženosti. 
 Nikto sa svätý nenarodí. Svätosť to je uvedomelá spravodlivosť, vyskúšaná v mnohých pokušeniach.Takisto nie je pravda, že sa niekto stal svätým preto, lebo mal pevnú vôľu, alebo zdedil šťastnú povahu. Človek sa nestáva svätým vlastnou silou ani vlastnými zásluhami. Svätosť je predovšetkým a prvotne Božou vlastnosťou, človek ju nemôže vytvoriť, ale môže ju prijať v Duchu Svätom. Darcom svätosti je Boh sám. Svätosť sa počína z moci Ducha Svätého a nie z ľudských síl. Svätosť to je Kristus v nás.

Sv. Terezky sa raz opýtala jedna sestra: „Ešte musím veľa získať, aby som bola svätá?“ Ona jej odpovedala: „Nie získať, ale stratiť!“
    Ale svätosť neexistuje oddelene od Ducha Svätého, ktorý nás usvedčuje z hriechov. Je bojom proti hriechu, opak hriechu, ale nevylučuje poznanie osobnej hriešnosti. Svätosť spočíva v poznaní Živého Boha a v snahe napodobniť ho, je to snaha o slobodu od hriechu a priľnutie k Bohu. Do tejto svätosti nerastieme tým, že z vlastnej sily klčujeme zo svojej duše hriechy, ale tým, že sa snažíme mať správny vzťah k Pravému a Živému Bohu. 

„Ak som svätá, som iba to, čím by mal byť každý kresťan.“ (bl. Matka Tereza)
 
  Svätosť nespočíva v teologických špekuláciách ani v extázach, ani v nadšenej horlivosti alebo v neprikázanom odriekaní, ale spočíva v tom, že myslíme ako myslí Boh a chceme, čo chce Boh. Takéto premýšľanie a chcenie skutočne vyžaduje asketické úsilie, vytrvalosť a disciplínu a je výsledkom spoločného úsilia: Božieho a nášho. Matka Tereza nám všetkým na záver odkazuje: „Náš pokrok vo svätosti závisí na Bohu i na nás – na Božej milosti a na našej vôli „byť svätým!“

Všetci Boží svätí a sväté, orodujte za nás.