Keď vo veľkom úžase počúvam čo Boh odomňa očakáva, čo mám robiť, aby som vošiel do života... ako Ježišov učeník sa Boha pýtam: Kto potom môže byť spasený? Vtedy si pripomínam Ježišovu reakciu na otázku svojich učeníkov v súvislosti s odpoveďou bohatému mladíkovi, po tom, čo sa naňho Ježiš s láskou zahľadel (Mr10:21), že ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné (Mt19:26). Keď počúvam čo Boh hovorí do môjho života, srdce mi horí túžbou rozvinúť talenty ktoré mi dal a viem, že túto túžbu a ochotu do neho vložil On sám. Keď sa však úprimne pozriem na svoj život cez žiadostivosť svojich očí a akoby neviem nájsť odvahu príjmať Jeho dopustenia a výzvy,... iba v tichosti vôjdem do svojej izby, zatvorím za sebou dvere a prosím Ho,... aby sa na mňa s láskou zahľadel a povedal mi: Jozef, tebe to je nemožné, ale Mne je všetko možné! Môj Ocko mi tlačí slzy do očí viac, než hocikto iný. Dáva mi nádej a vieru, že s Ním sa to dá zvládnuť. Ďakujem Ježiš!