Skôr než sa dostaneme k ďalšej téme, nedá mi nespomenúť jeden výrok z roku 1932, ktorý presne vystihuje aj dnešný stav. „Bláznovstvo bolo kedysi dvorným umením, dnes je umením celých národov.“ (J. Carmen)
Všímate si, milí priatelia, že čím väčší blázon v telke, tým lepšie? Ak totiž chcú televízie zvýšiť svoju sledovanosť, musia niekedy šokovať aj mediálnym brakom. Najhoršie je, že takíto blázni sú často dávaní za vzor, hlavne mladej generácii. Alebo nám veľakrát televízia ukáže iba pozlátko a nepovie nám celú pravdu. Ide totiž o zisk. To, ako klamali ratingové agentúry pred krízou, to nemá obdoby. Pozrite si film „Inside job“ a pochopíte, že klamstvo spojené s reklamou dokáže oklamať masy. Médiá totiž neraz dokážu úplne prevrátiť verejnú mienku. Na Slovensku sa udomácnila jedna hra, ktorá má veľmi neblahé účinky na dnešnú generáciu. Volá sa „Hrajme sa na bohatých“. Časť ľudí sa chce hrať na bohatých. Obliekajú sa ako bohatí, kupujú si (na dlh) luxusné autá, sú obklopení peknými vecami, aj keď na to nemajú príjem. Po určitom čase však príde vytriezvenie, lebo sa medzitým poriadne zadĺžia. Ja ich volám moderní žobráci. To znamená, že za opaskom majú najnovší mobil, v ruke notebook a práve nastupujú do nového auta. Skutočnosť je však taká, že stačí, aby len mesiac nedostali svoju mzdu a všetko bude fuč. Najhoršie na tom je, že hlavne mladí ľudia si z nich berú príklad a správajú sa presne ako oni. Jediní, ktorí sa na tom dobre bavia, sú obchodníci a médiá. Reklamou a zlým príkladom zviedli mnohých.
Milí priatelia, musíme si uvedomiť, že doba sa radikálne zmenila. Dnes máme okolo seba toľko informácií, že ak ich prestaneme filtrovať, pohltia nás. Ako kresťania musíme v takýchto veciach zaujať pevný postoj. Nesmieme mlčať. Je potrebné vysvetliť, že peniaze a úspech nie sú hodnoty, na ktorých môžeme stavať celý náš život. Najdôležitejšia je pokora a mravná čistota, až potom úspech a prosperita. Čo z toho, keby som kúpil aj celý svet a zajtra sa pominul? Pre koho to zostane? Nedá mi nakoniec nespomenuť slová Tomáša Baťu, ktorý napísal v časoch hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Myslím si, že by si to mal prečítať každý ako povinné čítanie.
Tomáš Baťa povedal:
„Príčinou krízy je predovšetkým morálna bieda. Prielom v hospodárskej kríze? Neverím v žiadne prielomy samé od seba. To, čomu sme si zvykli hovoriť hospodárská kríza, je iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy, pracovať a šetriť a učiniť prácu a šetrenie výnosnejšími, žiaducejšími a čestnejšími než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu, treba prekonať krízu dôvery. Technickými, finančnými a úverovými zásahmi ju však prekonať nie je možné. Dôvera je vec osobná a dôvera sa dá obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.“
Úryvok z knihy Finančná sloboda v praxi-Autor Peter Valo-www.ecmi.sk
