Kto? Jasnéééé, že mudrci.

Videli sme jeho hviezdu... a prišli sme... (Mt 2, 1-12)

To je celkom ľahké. Vidíš, ideš.

Mudrci videli hviezdu. Hviezda ukazovala na Kráľa kráľov. Stačilo im to, aby sa zbalili a vyrazili.

Poznali smer, ale nevedeli dopredu, čo presne nájdu, keď nájdu (keďže hľadali v paláci, kde sa králi zvyčajne zdržujú), ale hľadali ďalej, keď tam nenašli. Stačilo im vedieť, že hľadali na zlom mieste, ale že už sú blízko.

Hviezda išla pred nimi. Stačilo to, aby išli, kam šla aj ona.

Keď sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa, urobili to aj oni. Stačilo im byť poslušní hviezde (divne to znie, však?)

A... našli. Padli na zem a klaňali sa. Dali, to vzácne, čo mali a čo opatrovali celý čas.

A stačilo.

Hviezda im dosvietila, no citlivost na Božie vedenie neopustilo, aj keď nastala tma.

Jeden z mojích bývalých spovedníkov rád citoval túto vetu v tých iných chvíľach, keď nevidíš, ale nemôžeš ani cúvať, ani zapustiť naveky korene tam, kde si: "Keď ťa Boh vedie tam, kde už nie je žiadny chodník, nechci od Neho, aby ti svietil na cestu."

Zachytili iný spôsob, ktorým ich Boh viedol. Sny zvyčajne prichádzajú vo tme a tá je v noci:)

Neviem ako žili ďalej, no mám dojem, že môžem povedať: Fakt to boli múdri muži!

Ilustračný obrázok z: deviantart.com