Alebo ako mi Boh ukázal vnímanie času v Biblii a v mojom živote - možno triviálne, ale pre mňa povzbudivé.

Po štedrovečernej večeri sme sadli na chvíľu k telke. Prepínala som tých pár programov, čo máme, kým som našla film s názvom "Biblia"(myslím, že z roku 1966). Znelo to dobre a sväto. Len som si nevedela hneď predstaviť, ako chcú vtesnať celú Bibliu do jedného filmu.

Zapli sme vo chvíli, keď Noe staval koráb. V telke mu to trvalo dosť dlho. Potom začali prichádzať zvieratá. A ďalšie zvieratá a ďalšie zvieratá... Keď už prišli všetky(napadá mi tu vtip- pýta sa krokodíl dinosaura: "Má ťa Noe na facebooku medzi priateľmi?"), začalo pršať. A pršalo a pršalo a pršalo... Keď som spolusestre povedala, že to bude asi veľmi dlhý film, keďže potopa trvala 40 dní a nocí, tak som sa pri predstave takého dlhého pozerania na potopu v telke rozosmiala až som chytila záchvat smiechu. Dávno som taký nezažila.

Ponaučenie: Prečítala som si v Biblii o Noeho aktivitách. Pozrela som niekoľko nekonečných minút stavania korábu, nastupovania zvierat a toho, ako pršalo, Pochopila som na vlastnej koži, že moja rýchlosť čítania biblických príbehov je nepriamo úmerná prežívaniu ich aktérov.(V matike som totálne slabá, ale ocko mi to skontroloval, čiže určite som to napísala matematicky správne.) Keď si o niečom vo Svätom písme prečítam za pár minút, reálne to mohlo trvať aj niekoľko rokov.

Skoro ako v mojom živote a v životoch ľudí, ktorých poznám. Kým cez niečo v živote s Bohom prejdeme, straaaaaaašne sa nám to vlečie a dlho to trvá. Keď sa na to pozriem s odstupom, nikdy to nie je až také dlhé alebo až také zlé, ako to na prvý pohľad vyzeralo.

obrázok: http://imagenes.chiquipedia.com/-arca-noe.html