Nedeľný zimný večer strávený pred TV obrazovkou

Oddychujeme, relaxujeme pri filme, na tom nie je nič zlé, avšak spustí sa reklama a… v jednej dieťa strelí spiacemu otcovi autíčko do tváre, v ďalšej iné dieťa umaže matke čerstvo opraté oblečenie a všetci sa smejú, bavia a sú šťastní a ja sa zamýšľam, či je to v poriadku, pretože to akosi evokuje obraz, že môžeme všetko, žiadne hranice konania, všetko sa dá riešiť kúpou nového bavlneného pyžamka pre celú šťastnú rodinku alebo čistiaci prostriedok všetko vyčistí a môžeme po sebe hádzať jedlo zas… pritiahnuté za vlasy, no ak prepnem kanál na niečo, kde práve nie je reklama, tak v správach príspevok o naháčovi, čo si behá ulicami mesta a potom len tak vylepí policajtovi facku, na čom sa baví zvyšok jeho instagramovych followerov… a to už nie je reklama, kde pomôže skvelý prací prostriedok, to už je realita… tak kde sú tie hranice normálneho správania sa a ako ich nastaviť? Možno by stačilo prehodnotiť to, čím nás kŕmia reklamy a čo naozaj je “hodné” našej pozornosti.