Stáva sa, že zrazu – ani nie je známe prečo – si ľudia zapamätajú jeden pojem, jedno slovo. Stalo sa to aj teraz so slovíčkom „ochrániť“, ktoré spomenul pápež František na začiatku svojej pápežskej služby. Ako keby sa – vďaka nemu – to slovo chcelo vymaniť z davu a zosilnieť.

Mohli by sme toto slovo použiť po oslave Ježišovho vzkriesenia aj takto: „byť ochrancami Veľkej noci“.

Čo tým myslím? Myslím tým, že pre nás kresťanov by celý rok mal byť Svätým týždňom.

Byť ochrancami Zeleného štvrtku.Byť ochrancami spoločenstva, keď sa zahmlievajú medziľudské vzťahy a prichádza úzkosť z nejednoty. Strážiť „lámaný chlieb“, t. z. zdieľanie, kresťanskú jednotu a ľudské bratstvo.

Byť ochrancami Veľkého piatku.Byť ochrancami našej bolesti, ako aj bolesti iných, čiže všímať si ju a snažiť sa ju zmierniť. Podľa pápeža Františka byť konkrétny v službe. A nezabudnúť, že opustený Ježiš na kríži prijal na seba aj všetky zanechania či odídenia: minulé, prítomné i tie budúce. Aj naše osobné.

Byť ochrancami Bielej soboty. K čomu môže pobádať mlčanie Bielej soboty? Je to priestor pre čas medzi smrťou a vzkriesením. Je to čas prežitý bez odpovedí na naše otázky, ba dokonca bez otázok. Je to čas na jednoduché a plné žitie prítomného okamihu. Treba v ňom strážiť aj opustenosť, aj neistotu.

Byť ochrancami Nedele vzkriesenia.Je to deň vzkrieseného Krista, stretnutia s ním. Ochraňovať Veľkú noc možno chce aj povedať neozdobovať túto istotu pýchou hrdých, ktorí zotrvali v láske, ale ponúknuť vzkriesenie vlastným životom: radostným, ale nie neviazaným; triezvym, úctivým, láskavým podľa Evanjelia. Byť ochrancami vzkriesenia aj tých, ktorí neveria vo vzkriesenie.

Prajem radostnú a pokojnú Veľkú noc! Ochraňujme sa navzájom.