Náročné - ale nádherné.

Naposledy sme hovorili o symbole vody – prameňa – a dnes budeme hovoriť o symbole vína, viniča.                 Začneme známou svadbou v Káne. Majme na pamäti, že víno je predovšetkým symbolom sviatku – radosti  - oslavy. A tento dar vína je stredobodom zázraku na svadbe v Káne. Prečo Ježiš zabezpečuje viac ako 500 litrov vína na nejakú svadbu a prečo to evanjelista vôbec zaznamenáva a dokonca ako prvý z Ježišových zázrakov?  

Všimnime si pár detailov, ktoré nám môžu trochu poodhaliť toto tajomstvo. Tá svadba bola na tretí deň – ku akému predchádzajúcemu časovému údaju sa vzťahuje tento tretí deň? Nevieme.  Nemôže to byť teda už odkaz na Ježišovo zmŕtvychvstanie – a jeho „svadobnú hostinu“? Azda preto Ježiš hovorí Márii – „Ešte neprišla moja hodina.“ Ale akoby už tu začínala svadobná hostina Boha s človekom – Boha so svojím ľudstvom. Akoby sa Boh už nevedel dočkať, kedy bude oslavovať so svojím stvorením. A táto hojnosť vína na svadbe v Káne je symbolom – Božej - priam márnivej lásky. Boh nešetrí - Boh sa rozdáva – začala slávnosť – svadba Boha s človekom.

Na ďalší príklad a symboliku viniča, vinice atď. sa pozrieme do Starého zákona do knihy proroka Izaiáša (Iz 5, 1-7)  – pieseň o vinici. Priateľ mal vinicu vysadil ju, staral sa o ňu a ona namiesto úrody priniesla kyslé, malé hrozno. V tomto obraze mohol Izraelský národ spoznať seba, svoju neveru voči Bohu a jeho zmluve, zákonom. Boh sa o Izrael staral – a očakával za to vernosť, poslušnosť a nič. Boh od Izraelského ľudu očakával ovocie – a nebolo. Žalm 80 opisuje na druhej strane zasa nárek nad takto spustošenou vinicou, ktorú akoby Boh opustil – no tento žalm končí modlitbou, prosbou: „Bože zástupov, vráť sa, zhliadni z neba, podívaj sa a navštív svoju vinicu.“ Boh vypočuje túto prosbu - posiela vlastného Syna – do tejto vinice – a čo s ním urobia? To opisuje Markovom evanjelium v rozprávaní o vinici a vinohradníkoch – Syna vinohradníci zabijú. To je odkaz na mučenícku smrť Ježiša.

Keby sme z rôznych uhlov pohľadu rozoberali rôzne rozprávania o viniči, vinohradníkoch, víne - môžeme ich aplikovať na osobu Ježiša. V predošlom obraze je Ježiš chápaný ako Syn vinohradníka – a na inom mieste sa sám Ježiš stotožňuje zasa s viničom, keď hovorí: „Ja som pravý vinič.“ (Jn 15,1) Naozaj on sám sa stáva viničom – vtedy, keď sa stáva človekom -(vtelenie), necháva sa zasadiť do tejto zeme, aby sme sa mohli naň naštepiť, z neho čerpať životodarnú silu. On je tou dobrou ratolesťou, zárodkom, štiepikom, ktorý sa už nikdy nepokazí, prinesie zaručene dobrú úrodu – jeho úroda nesklame. To nebude kyslé hrozno, ale zaručene najlepšie. A my máme zostať na tomto viniči, ak chceme priniesť úrodu – Ježiš hovorí /Ja som vinič, vy ste ratolesti – kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia./  A tu vidíme ďalší skrytý obraz – Ježiš ako symbol ovocia viniča – a tým je hrozno a teda v konečnom dôsledku víno. /Ježiš ako dobré víno./ Z ktorého sa potom stáva pri sv. omši jeho krv. Tu vidím silné eucharistické pozadie. Ježiš prináša naozaj najlepšie ovocie – a tým ovocím je v konečnom dôsledku vlastne jeho láska k nám,(symbolicky vyjadrená ako dobré, najlepšie hrozno, víno), ktorá sa daruje na kríži – jeho krv je tým lahodný vínom, ktoré patrí k svadobnej hostine Boha s ľudstvom.

Vinič už nebude zničený ani vytrhnutý – ale vyžaduje neustále očisťovanie – Ježiš hovorí, že každú ratolesť, ktorá na mne prináša ovocie – orezávajú a čistia, aby prinášala viac ovocia, ktorá neprináša – odrežú a vyhodia.

Aj dnes Boh teda očakáva od nás dobré ovocie – nie kyslé hrozno. A kvôli dobrému ovociu je potrebné neustále očisťovať – tak celú Cirkev, ako aj každého jednotlivca. Otázka na spytovanie svedomia -  Aké ovocie prinášam ja? Mali by to byť skutky lásky.  Niekedy sa nám skutky lásky a vlastne akýkoľvek dobrý skutok ľahko robí jednorázovo – ale veľmi ťažká je celoživotná vytrvalosť. Nie nadarmo sa preto v týchto rečiach o vinici, viniči, (Jn 15, 1-10)  spomínajú slová ako: Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia..., ostaňte vo mne..., ostaňte v mojej láske...

Z toho vyplýva – vytrvalosť!

Trpezlivo a vytrvalo zotrvať v spoločenstve s Kristom počas všetkých životných zmätkov. Prvotné nadšenie je ľahké, po ňom však nasleduje stálosť aj na jednotvárnych púštnych cestách – tu sa stráca romantika prvotného nadšenia a zostáva len čisté áno viery.

Vytrvalosť.