Keď som zbadala na internete karikatúru súložiacich biskupov počas konkláve, bolo mi smutno. Keď som však zbadala karikatúru súložiacej svätej trojice, chcelo sa mi vracať. A chce sa mi aj naďalej...

Chce sa mi vracať, keď vidím tie davy ľudí kupujúcich si noviny Charlie Hebdo, lebo niekde umreli hrdinovia, ktorí sa nebáli slobodne vyjadriť svoj názor. Chce sa mi vracať, keď vidím tých istých ľudí bojkotovať referendum, ktoré nám dáva právo vyjadriť svoj názor... Chce sa mi vracať z toho, ako je všetko, čo je proti Božím pravdám, v móde a in.. Prepáčte, ja som to už musela povedať. Chce sa mi vracať..

A modlím sa.. Za zmilovanie pre duše "slobodných karikaturistov".. mám nádej, že nie je neskoro.., pre ľudí, ktorí ešte neotvorili svoje srdce, aby prijalo Lásku, pre ďalšie generácie, ktoré budú mať taký zmätok vo svojej identite, že nebudú ani vedieť, kým vlastne sú.. Modlím sa o milosrdenstvo aj pre seba a svoju budúcu rodinu. Aby sme sa každé ráno dokázali nanovo rozhodnúť pre Lásku, pre Pravdu, pre Boha.. Presne pre toho Boha, ktorý sa rozhodol pre nás a napriek tomu, že mu každý deň pľujeme do tváre, nás miluje..

A chcem sa každý deň nanovo modliť, Bože.. "pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti." (Ž139,24)

A ešte jedno Slovo na záver: "Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať." (Gal6,7)