Hriešnicu si zbavil zlosti, lotra vzal si do milosti, aj mne dal si nádejnosti. Prosím to, čo nezaslúžim: no daj, Bože, po čom túžim, nech sa v oheň nepohrúžim. Medzi ovce nech si stanem, od capov ma oddeľ, Pane, daj ma k tým na pravej strane. Keď už pôjdu zlorečení do plameňov odsúdení, zavolaj ma k vyvoleným. Prosím vrúcne, úpenlivo, srdce vzdychá ľútostivo: riaď môj koniec milostivo. Slzavý deň, v ktorý v strachu hriešny človek vstane z prachu; a keď dostaví sa k súdu, milosť udeľ svojmu ľudu.
Záverečná časť hymnu Dies irae nás v úvodnej strofe upriamuje na Máriu Magdalénu a lotra na kríži. Obidvaje postavy spravili množstvo hriechov; stretli sa s Kristom a od základov zmenili život... Bohu nič nie je nemožné.
Z tejto časti hymnu ma ďalej oslovuje triedenie ovce a capy. Pri poslednom súde to bude takisto. Boh oddelí spasených od zatratených. "Súdení budeme z lásky" - M.Kuffa.
So zatratenením úzko súvisí peklo. KKC 1034 Ježiš často hovorí o „pekle“ („gehenne“), o „neuhasiteľnom ohni“ , ktorý je určený tým, čo až do konca svojho života odmietajú veriť a obrátiť sa, a kde môžu zahynúť naraz duša i telo. Ježiš závažnými slovami oznamuje, že „pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva… tých, čo páchajú neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece“ (Mt 13,41-42) a že vyhlási odsúdenie: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa“ (Mt 25,41).
Nechcem vás strašiť témou pekla, témou zatratenia, len som ju pripomenul, aby sme si uvedomilli túto skutočnosť. Nie som si istý, ale budem na záver parafrázovať citát od C.S. Lewisa. Na konci vekov Boh povie jedným: "Buď vôľa tvoja!" a druhí povedia Bohu: "Buď vôľa tvoja!"