Už sa toho popísalo dosť. A ja mám už tiež celkom dosť, lebo ako sa zdá, na Slovensku nestačí ani Ústav pamäti národa, keďže národ, zdá sa, rád zabúda na “temnú minunosť”.

Na úvod občerstvenie pamäte... Pamätáte sa ešte na Slovenskú korunu? Len tak... zbežne. Lebo ja hej. Mince a bankovky boli krásnym prierezom slovenských dejín (o niečo podobné sa pokúša Euro na bankovkách – stavebné slohy od románskeho až po modernu). A náboženské symboly? Schválne, poďme ich spočítať:

1Sk– Gotická drevená soška Madony s dieťaťom stojacej na polmesiaci z obdobia okolo roku 1500. Pochádza z Kremnice.
10Sk – Bronzový liaty kríž z 10.-11. Storočia z archeologického nálezu vo Veľkej Mači.
50Sk – tvár Cyrila a Metoda s nápisom: „sv. Cyril a sv. Metod“; na rube:prvých sedem písmen staroslovienskej abecedy hlaholiky ako symbol daru svätcov starým Slovanom. Zrkadlovo obrátená silueta stredovekého kostolíka z Dražoviec je symbolom raného kresťanstva na našom území.
100Sk – Madona majstra Pavla z Levoče; na rube Levoča s dvoma dominantami, kostolom svätého Jakuba a historickou radnicou. Týmto motívom sa prelína vyobrazenie svorníka zo sakristie starého minoritského kostola v Levoči.
200Sk – Anton Bernolák – katolícky kňaz; na rube slovenský Rím – Trnava.
1000Sk – Andrej Hlinka – katolícky kňaz; na rube: Ústredným motívom je Madona Ochrankyňa zo stredovekej nástennej maľby rímskokatolíckeho kostola v Sliačoch pri Ružomberku. Ľavú časť bankovky vypĺňa obraz rímskokatolíckeho kostola sv. Ondreja v Ružomberku a v ľavej časti plášťa Madony je zakomponovaný motív Hlinkovho mauzólea.

500Sk– na rube kompozícia Bratislavského hradu s barokovým kostolom svätého Mikuláša a časťou veže gotického kostola Klarisiek. Uprostred kompozície je najstaršie pôdorysné vyobrazenie Bratislavy z 15. storočia z drevorytu CHRONICA PICTA - Bratislavský hrad, tri kostoly v opevnení a štylizované zobrazenie Dunaja

Pri celkovom počte 8 (po zrušení 5-, 10-, a 20-haliernika 5) mincí a 7 bankoviek – teda 15 (neskôr 12) platidiel rôznej nominálnej hodnoty je číslo 7 viac ako polovica! Nehovoriac o tom, že na každom platidle, celkom pochopiteľne, bol slovenský štátny znak s dvojkrížom. Len aby sme nezabudli...

Vo svetle výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda neviem pochopiť, prečo sú náboženské, lepšie povedané: kresťanské, symboly problémom na pamätnej minci. Možno som menej chápavý, ale vie mi niekto dať relevantnú odpoveď na otázku, prečo sa niekomu v Bruseli protivia náboženské symboly na pamätnej minci? Prečo Národná banka Slovenska skáče ako panstvo z ústredia píska?

A propó výročia... ľudská pamäť, ako som už napísal, vie byť až neuveriteľne krátka; najmä vtedy, keď sa jedná o dobro. Možno práve preto tie výročia potrebujeme a možno práve preto si ich potrebujeme pripomínať. Aby sme nezabudli. Lebo “národ, ktorý nepozná svoju minulosť je odsúdený prežiť ju znova” (Szienkiewicz) a národ, ktorý pohŕda dejinami nie je hoden budúcnosti.

Radi sa oháňame ústavou. Žiaľ, len vtedy, keď to v danej chvíli vyhovuje. Inak je len zdrapom papiera, ktorý, ako je známe, veľa znesie.

Ja tých pánov v Bruseli chápem. Boja sa, aby neurazili moslimov – aspoň to tvrdia skrývajúc sa za náboženskú neutralitu. Ale pozor, niekde je chyba! Náboženská neutralita tu neplní svoj účel; a čo je horšie, stáva sa synonymom potláčania suverenity štátu, ktorý sa v preambule svojej ústavy odvoláva veľmi konkrétne na cyrilo-metodské (áno, kresťanské) duchovné dedičstvo ahistorický odkaz Veľkej Moravy. Postoj Bruselu je len ďalší dôkaz odkresťančovania Európy. Nihil novum sub sole – nič nové pod slnkom.

Takzvaná „moslimská invázia“ do Európy vôbec nie je problém (nechcem sa tu zaoberať podstatou islamu, je to iná téma a teraz sem nepatrí). Problém je, že Európa popierajúc svoje korene zrazu zdesene zisťuje, že sa nemá o čo oprieť a vrátiť sa ku Kristovi sa jej veru nechce. Tak chce to spiatočnícke kresťanstvo aspoň zadupať do zeme v nádeji, že sa jej v budúcnosti to isté podarí s každým prejavom akejkoľvek religiozity. Takže ak nejaká budúcnosť v Európe bude, tak: Žiadne kríže a žiadne polmesiace. Žiadne habity a žiadne burky. Jednoducho nič, čo by pripomínalo existenciu Boha. Keď sa prípadne stane nejaká katastrofa, použijeme ju ako pseudodôkaz neexistencie Boha tupo mlčiac o tom, že sme ho vyhodili zo života. Smutné? Aj, ale najmä hlúpe.

Na jednej strane sa tvárime tak liberálne a na druhej potláčame základné slobody. Strach riešiť vážne témy potom spôsobuje, že si umelo vytvárame problémy tam, kde neexistujú.

Ak chceme „nemať problémy“, potom ich musíme riešiť. A čím skôr. Odkresťančená Európa sa bojí samej seba. Bojí sa pozrieť do zrkadla. Toto je jej skutočný problém, nie moslimovia! Tí ak sú problém, tak len preto, že (v) Európe toto zrkadlo nastavujú. V priemernej moslimskej rodine je totiž podstatne viac detí ako domácich zvieratiek, čo sa žiaľ o „moderných“ európskych rodinách povedať nedá. Kostoly zívajú prázdnotou a zvony bijú, lebo je to taký zvyk; už len málokto chápe, že je to pozvanie do modlitby. No keď z minaretu zaspieva muezín, moslim kľakne a modlí sa tam, kde je. Nie raz, ale päťkrát denne! Samozrejme, „moderný“ Európan sa z neho nezabudne vysmiať kým sa moslim nepozerá – inak by mohlo byť zle. Ale do kresťanstva a najmä Cirkvi si rád kopne kedykoľvek. Hoc aj od chrbta, alebo ešte lepšie do tváre. Je tragické, že Európa s otvorenou náručou beží sa hocičím... len nech to nie je kresťanské! Pripomína mi Izrael z Ezechielovho proroctva:

„Môj chlieb, ktorý som ti dal, jemnú múku, olej a med, ktorými som ťa kŕmil, kládla si pred ne ako ľúbeznú vôňu - hovorí Pán, Jahve. I vzala si svojich synov a svoje dcéry, ktorých si mne zrodila, a obetovala si ich im za pokrm... Každej neviestke dávajú mzdu, ty však si dávala svoje dary všetkým svojim milencom, vo svojej bujnosti si ich obdarúvala, aby prichádzali k tebe zo všetkých strán. Pre tvoju bujnosť to bolo u teba opačne ako u žien; po tebe nepachtili, a keďže si ty dávala mzdu, nedávali mzdu tebe, stala si sa opakom“(Ez 16,19-20.33-34).

Toto zrkadlo je naozaj tvrdé. Ale ak sa doň nezačneme pozerať, hrozí, že sa rozbije a my sa kruto dorežeme na črepoch.

Postoj Bruselu k náboženským symbolom je horší ako postoj totalít 20-ho storočia. Nacisti hnusne spotvorili symbol slnka – svastiku a komunisti bezducho nahradili kríž hviezdou. Brusel sa nezmôže ani na to. Len sa bojí. Keby náhodou. Skúsme pamätať na to, že nie je možné vyhovieť všetkým. Nedokázal to ani Boží Syn. Ani sa o to nepokúšal. Bol si vedomý toho, že prišiel pre všetkých, ale rovnako dobre aj toho, že nie všetci ho príjmu.

Čoho sa bojíš, Európa? Pred čím sa trasieš, Slovensko? Budeš sa naďalej skrývať a utekať, alebo si spomenieš, kto vlastne si a ukážeš svoju tvár? Ak ju ešte máš...

viac o SKK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_koruna