Každú stredu mávam stretnutia s neokatechumenmi (alebo, ako im ja vravím - s neónmi). Na úvod sa ešte patrí dodať, že v mojom prípade sú tieto stretnutia "z núdze cnosť", zveril mi ich otec biskup. V stredu je pred nami vždy nejaká téma, ktorá sa predstaví cez biblické čítania. Tou dnešnou bola pravda. Ponúkam pár myšlienok o pravde.

Odveká túžba človeka - poznať skutočnosť. Ľudský duch sa nemôže, nevie, nechce zastaviť len na povrchu. Možno preto grécke αληθεια (aletheia) - pravda - označuje niečo, čo je odkryté, niečo, čo nie je skryté. Teda niečo, čo je evidentné - také, aké to je. Bez masky. Vedľa toho latinské veritas poukazuje na niečo, čo je verifikovateľné - čo sa dá overiť. Podobne talianske verità či španielske verdad. Dokonca aj albánske e vërteta pochádza z toho istého koreňa napriek tomu, že albánčina nepatrí do románskej jazykovej skupiny. Rovnako chorvátske istina odráža, že pravda je niečo isté, niečo, o čo sa možno oprieť. Priznám sa, že netuším, z čoho pochádza slovenské "pravda". Viem, nectí ma to. Privítam, ak ma niekto vzdelanejší poučí.

Vo filozofii je pravda "zhoda mysle s vecou." To znamená nie to, čo sa mi zdá, ale vec taká, aká naozaj je vo svojej podstate. Táto definícia pravdy sa mi zvlášť páči preto, lebo poukazuje na jednu veľmi dôležitú vlastnosť pravdy: pravda nie je závislá odo mňa, od mojich myšlienok, od môjho názoru; dokonca ani od môjho poznania. Pravdou je mysli to, čo sa zhoduje so skutočnosťou nie zdanlivo či povrchne, ale podstatne. Pravda je nezávislá! Možno si pamätáte na text - voľakedy to bol hit - "Pravda víťazí, pravde čas nevadí, pravda vždy víťazí..." Toto je veľmi dôležidé poznanie. Núti ducha hľadať pravdu, odkrývať skutočnosť, prenikať do podstaty, neostávať na povrchu, pri prvom pohľade či pri tom, čo sa (len) zdá. Je to uchvacujúce. Aj preto, že práve tu zranenia, myšlienkové pochody, názory a akési fixné idey človeka často zatlačia do akejsi slepej uličky...

Vďaka Ježišovi ale môžme ísť ďalej, a najmä hlbšie, ako len po vlastný dojem či uhol pohľadu. On si nárokuje, že On sám je pravda (Jn 14,6). Pilát toto nevedel. Nevedel, že Ježiš večer pretdým povedal, že On je pravda. Inak by sa nemohol pýtať: "Čo je pravda?" Musel by položiť otázku: "Kto je pravda?"

Vďaka výroku vo večeradle veríme, že Pravda je Ježiš Kristus. Pravda je teda Osoba. A ako o Osobe sa k Pravde musíme správať. Rešpektovať ju, vážiť si ju, pamätať na to, že nie je od nás závislá, že my ju netvoríme. Práve naopak - to my sme závislí od Pravdy, lebo Pravda nás tvorí a formuje; vyslobodila a z kríža nás stále vyslobodzuje. S touto Pravdou sa má zhodovať náš život, naše kresťanstvo. Túto Pravdu sme schopní žiť, lebo jej obraz nosíme v sebe hlboko vpísaný od stvorenia sveta. Je fakt, že občas sa túto pravdu bojíme prijať, občas len nie sme ochotní. Inokedy zisťujeme, že je ľahšie vyhovoriť sa. Aspoň zdanlivo. Občas nás ľaká Pravda z kríža... Ale naozaj je to tá, ktorá nás oslobodzuje.

Spoznať Pravdu znamená spoznať Ježišov kríž a v ňom objaviť, že pravda má sestru. A tá sa volá láska. Poznáte to: Pravda bez lásky zabíja. A naopak, láska bez pravdy sa stáva falošnosťou. Ako dobre, že v Ježišovi majú obe svoju plnosť...

Žiť v Kristovi znamená uskutočňovať lásku v pravde.