História a kultúra Ukrajiny by bola nemysliteľná bez prispenia Židov. Spolužitie Ukrajincov - kresťanov a Židov bolo ďaleko od ideálneho. Vo viacerých obdobiach sa proti Židom rozpútali pogromy v dôsledku kolektívnej viny. Územie Ukrajiny zrodilo aj veľmi radostné náboženské hnutie v judaizme. Chasidi svoju životaschopnosť prejavuje na Ukrajine dodnes. V Kyjeve som navštívil Babyn Jar, miesto najväčšej masakry Židov za dva dni vojny.

Pred mnohými rokmi som si kúpil knihu Dejiny židovského národa od renomovaného britského historika Paula Johnsona. Dejiny Židov Starého zákona som ako kresťan poznal, ale vedel som veľmi málo o dejinách Židov po zbúraní Jeruzalemského chrámu. Odrádzala ma hrúbka knihy. Nedávno som ju prečítal a stálo to za to, osvetlili sa mi mnohé súvislosti z dejín a kultúry Európy i USA. V náčrte stáročného života Židov na území dnešnej Ukrajiny som sa opieral aj o stránky wikipédie po anglicky, ukrajinsky a rusky.

Židia žili pri Čiernom mori na území dnešnej Ukrajiny už počas starovekého Grécka. Ale až od neskorého stredoveku sa začali masovo sťahovať zo západnej Európy, najmä z Nemecka, kde ich prenasledovali obviňovaním z morovej epidémie (1348), v inkvizičných procesoch, počas reformácie i protireformácie. Prichádzali na východ najskôr do Poľska, priniesli si jazyk jidiš, ktorého základom je nemčina. Rusko znemožnilo Židom prenikať ďalej na východ, preto sa po vzniku Poľsko-litovského štátu (1569) usadzovali na území dnešnej Litvy, Poľska, Bieloruska, Ukrajiny a Moldavska. Okolo roku 1500 žilo v Poľsku z 5 miliónov obyvateľov 20-30 tisíc Židov. V roku 1575 zo 7 miliónov obyvateľov už 150 tisíc Židov.

1 Podiľ je stará štvrť Kyjeva umiestnená nízko pri Dnepri, v ktorej žilo 44 – 63 % Židov (1919).

Po roku 1560 sa populácia v západnej Európe zvyšovala, bolo potrebné dovážať čoraz viac obilia, preto vznikol výnosný obchod. Poľskí magnáti obsadzovali nové územia na dnešnej Ukrajine, osídľovali ich pravoslávnymi roľníkmi. Ako prostredníkov si zvolili Židov prichádzajúcich zo západu. Tí zakladali mestečká – štetle. Do roku 1569 bolo 24 sídlisk so 4 tisícmi obyvateľmi, v roku 1648 mali už 115 sídlisk s 51 tisícmi obyvateľov. Židia vykupovali obilie, dodávali tovary, vyberali dane a poľskí šľachtici vyberali od nich poplatky za prenájom a časť zisku.

Počas 30 ročnej vojny sa zvyšoval dopyt po obilí a potravinách. Tlak na Židov od poľských magnátov narastal a oni tlak prenášali na ukrajinských roľníkov, u ktorých narastala nenávisť k vykorisťovateľom, ku katolíckej šľachte a židovským prostredníkom. Niektorí židovskí vodcovia si uvedomovali útlak roľníkov a aké nebezpečie hrozí Židom a naliehali na uvoľnenie napätia už v okolo roku 1600. Nepomohlo to, tlak neustal, roľníci pod vedením kozáka Bohdana Chmeľnického nakoniec povstali (1648 – 1654) a kruto sa mstili na všetkých. Na územiach zachvátených povstaním úplne zmizli židovské kolónie. Väčšina Židov utiekla do bezpečnejších oblastí, desaťtisíce bolo zabitých a časť bola predaná do otroctva v Istanbule. Židia zostali žiť na západ od Dnepra, ktorá po povstaní zostala Poľsku.

2 Menora ako symbol židovského národa bola vztýčená vedľa jamy v Babom Jare, kde za dva dni fašisti zavraždili 34 tisíc Židov.

3 Otvorená drevená synagóga bola postavená v tomto roku pri jame v Babom Jare.

V celom židovskom svete nastalo zdesenie z pogromov na Ukrajine. V tom čase bežní Hebreji vkladali nádeje do príchodu Mesiáša. V roku 1665 vystúpil v Gáze Mesiáš Šabtaj Cvi, čo vyvolalo v židovskom svete veľké nadšenie. Za krátky čas sa ukázalo, že je falošný. Chudobní Židia v Poľsko-litovskom štáte vkladali nádej do svätých mužov, ktorí sa z času na čas objavili, nazývali ich ba'al šem (pán Božieho mena). Okolo roku 1763 pocítil poslanie Izrael ben Eliezer, ktorého nazývali Ba'al Šem Tov alebo Bešt. Charizmatický vodca cestoval po celej krajine, uzdravoval, vyháňal zlých duchov, mal pozitívny vplyv na ľudí, ktorí pocítili svoju hodnotu a mali silu konať morálne. Dokonca vraj predpovedal budúce udalosti a konal zázraky. Z jeho pôsobenia vzniklo chasidské hnutie (hnutie zbožných), ktoré vo viacerých podobách trvá dodnes. Chasidizmus hlásal v protiklade k vtedajšiemu väčšinovému východoeurópskemu judaizmu predovšetkým radosť z každodenného konania, kládol dôraz na intenzívny náboženský zážitok, ktorého človek môže dosiahnuť iba celým odovzdaním sa a priľnutím k Bohu. Podľa chasidizmu preniká Božia prítomnosť (Šekina) celým svetom a pre zbožného človeka je všetko dielo Pánovo, preto je základným chasidským postojom radosť a pokora. Chasidizmus sa vyznačuje zápalom pri štúdiu Biblie a iných hebrejských textov, hudbou s opakovanými slovami a slabikami, veľmi živými tancami v dlhých tmavých kabátoch s valcovitými kožušinovými čiapkami (štrajmelmi).

Z chasidskej hudby sa časom vyvinul hudobný štýl klezmer, ktorý je syntézou, organickým prelínaním židovského folklóru s melodičnosťou ukrajinských ľudových piesní, ruskej pravoslávnej liturgie, šírky piesní kozákov a strhujúcimi moldavskými a rómskymi tanečnými melódiami. Typickou oblasťou takéhoto miešania bola kozmopolitná Odesa. Aj slovenská ľudová hudba najmä na východe bol ovplyvnená klezmerom.

4 Na letisku som stál v rade za veľkou skupinou Židov chasidov z Izraela, ktorí prišli ako pútnici do ukrajinského Umaňu, na miesto pochovania svätého rabína Nachmana, kde sa chystali osláviť Židovský nový rok v živých modlitbách, piesňach a tancoch. Podľa ukrajinskej tlače ich prišlo 23 tisíc. Rabín Nachman (18. storočie) bol vnukom zakladateľa chasidizmu a založil Breslovských chasidov (mesto Bratslav), ktorí boli koncom 20. storočia už len bezvýznamnou skupinou. V posledných rokoch prežívajú veľké prebudenie.

Židom sa v Európe celkom darilo, od roku 1800 do 1880 narástol ich počet z 2 na 7 miliónov a od roku 1880 do 1914 sa celková židovská populácia zvýšila z 7,5 na 13 miliónov. Najhoršie na tom boli v cárskom Rusku, kde ich brali ako nevítaných cudzincov. Keď po delení Poľska, veľká časť Ukrajiny, Bielorusko a Litva pripadli Rusku, najhustejšie židovské osídlenie v podobe pásu od Baltského po Čierne more sa dostalo do Ruska – nazvali ho Pásmo osídlenia. Bez zvláštneho povolenia nemohli územie opustiť. Kontrolovaná bola židovská literatúra, školy, vytvorilo sa veľa diskriminačných zákonov. Židia boli verejne ponižovaní. Podplatiteľní úradníci a policajti robili veľa výnimiek, a preto existovala skupina privilegovaných Židov, ktorí mohli cestovať a žiť mimo Pásmo a úspešne podnikali.

5 Brodského synagóga (1898) sa nachádza blízko olympijského štadióna. Dnes ako Centrálna synagóga je v rukách chasidov Chabad Lubavich, ktorí vznikli v Ľubaviči v Smolenskej oblasti v Rusku. Chabad Lubavich je najväčší prúd chasidizmu našej doby s asi 200 tisíc členmi, s veľkými komunitami v New Yorku a v Izraeli. Na Ukrajine sú s nimi spojení významní oligarchovia.

Až tretina európskych Židov žila v rokoch 1791 až 1917 na Ukrajine v rámci Pásma. Veľká koncentrácia Židov v tomto regióne z nich robila ľahký cieľ protižidovských akcií a pogromov. Uplatňovali na nich kolektívnu vinu. Prvý pogrom po dlhšej dobe sa udial v Odese (1871) a potom na sto miestach cárskeho Ruska (1881). Boli podnecované z vyšších miest, robila ich lúza, ale kresťania sa prizerali. Nasledovalo pritvrdenie zákonov proti Židom a panický útek Židov na západ. Veľká časť asi 2 milióny odišla do USA. Časť odišla do Palestíny v čase sionistického hnutia i do Argentíny. Po ďalších pogromoch v Ruskom impériu (1904) prišla ďalšia vlna do USA i Palestíny.

Z Odesy na juhu dnešnej Ukrajiny pochádzali dve osobnosti, ktoré sú spojené s vojenstvom. Sionista Žabotinský založil v Izraeli domobranu ako zárodok budúcej armády. Komunista Trockij (Bronstein) velil boľševickej armáde a chcel rozšíriť revolúciu do celého sveta.

6 Veľká chorálna synagóga v štvrti Podiľ je najstaršou synagógou v Kyjeve (1895). Dnes je v rukách karlinských chasidov, ktorí pochádzajú z Karolinu pri Pinsku v Bielorusku.

Po revolúcii (1917) prebiehala v Ruskej ríši občianska vojna, ktorá bola spojená aj s pogromami na Ukrajine s 50 až 200 tisíc obeťami. Bola to pomsta za to, že sa ateistickí Židia angažovali v revolúcii, ktorí však mali so židovstvom pramálo spoločného. V 30. rokoch sa sovietsky režim obrátil proti revolučným Židom. Spojenie časti ateistických Židov s revolúciou rozpútalo aj antisemitské nálady v USA a v brutálnej forme v Nemecku proti všetkým Židom.

7 Roklina alebo skôr hlboký výmoľ Babyn Jar vznikol prívalovými dažďami v sprašiach. Stala sa miestom masakry Kyjevských Židov v roku 1941.

Keď Hitler napadol Sovietsky zväz (1941), 4 milióny Židov žilo na území Ukrajiny a Bieloruska. 2,5 milióna stihlo ujsť do Ruskej časti. Likvidácii Židov na obsadených územiach výdatne pomáhali ukrajinskí nacionalisti, časť z nich nazývaní banderovci, ktorí sú teraz na Ukrajine oslavovaní a odmeňovaní. Aj v Kyjeve je ulica Banderu a Šucheviča. Najhroznejšie 2 dni z celej vojny bola udalosť, ktorá prebehla len krátko po obsadení Kyjeva Nemcami (1941). Fašisti s pomocou domácich kolaborantov zastrelili 34 tisíc Židov v rokline Babyn Jar. Do konca vojny tu popravili až 150 tisíc ľudí včítane malých detí, Rómov, vojnových zajatcov aj ukrajinských nacionalistov.

8 Veľký pamätník (1976) v Babom Jare vybudovali komunisti na pamiatku sovietskych občanov zavraždených v tejto strži.

Po 2. svetovej vojne nastala nová vlna útlaku Židov, Stalinov pohon na intelektuálov, z ktorých mnohí boli prepustení z práce, niektorí zavraždení. Za Ukrajinca Chruščova pokračoval antisemitizmus, bol spojený s bojom proti sionizmu Izraela ako spojenca USA. V roku 1971 Brežnev, ktorý bol rusko-ukrajinskej národnosti, otvoril pre Židov hranice. Za 10 rokov odišlo štvrť milióna Židov do Izraela a do USA. Po útlme v 80. rokoch pokračovalo veľké vysťahovalectvo od roku 1990 do 2002, kedy skoro milión Židov emigrovalo do Izraela a 250 tisíc do USA. Židia z územia bývalého Sovietskeho Zväzu tvoria okolo 15 % obyvateľov Izraela.

9 Detský pamätník v Babom Jare je veľmi dojímavý – vyhŕkli mi slzy. Neďaleko som videl pokojne sa hrajúce ukrajinské deti.

V nedeľu po liturgii som sa vybral do Babynho Jaru, k pamätníkom Holokaustu Kyjevských Židov, ktorý je blízko stanice metra. Najskôr som si pozrel jednu časť, kde v roku 1976 vytvorili pamätník „sovietskym občanom“ s pôsobivými sochami, ale nebola na ňom zmienka o Židoch. Antisemitizmus sa v Sovietskom Zväze prejavoval aj tým, že sa neevidovalo, koľko Židov zahynulo počas Veľkej vlasteneckej vojny, všetko boli sovietski občania. Až v roku 1991 vztýčili menoru (židovský sedemramenný svietnik), neskôr kríž a kostol na pamiatku zavraždených kňazov (2000), pamätník zabitým židovským deťom (2001) a pamätník zabitým Rómom (2016).

10 Pravoslávny kostolík v Babom Jare blízko miesta popravy pravoslávnych kňazov.

11 Pamätník zavraždeným Rómom v Babom Jare, na ktorých sa ináč zabúda.

12 Pôsobivý a atraktívny zrkadlový pamätník v Babom Jare, ktorý bol len nedávno postavený z vylešteného nehrdzavejúceho plechu, po ktorom sa dá chodiť. Smerujú k nemu aj výlety mládeže. V Babom Jare plánujú postaviť najrozsiahlejší pamätník Holokaustu na svete. Predbiehajú sa ukrajinskí a ruskí oligarchovia.

Nie je príjemné ale je to prospešné navštíviť takéto miesto. Uvedomil som si nielen rozumovo ale aj citovo, čoho sme my ľudia schopní, keď uveríme zhubnej ideológii a keď zabudneme, že aj tí odlišní sú ľudia, sú naši bratia. Kríž aj menora mi ukázali na nádej, ktorá je v Bohu. Boh nám zotrie každú slzu a dá nám silu odpustiť...

13 Kríž a menora v pozadí nás pobádajú k nádeji, že po smrti nie je všetkému koniec.

V ďalšom blogu sa zameriam na prenasledovanie kresťanov v Sovietskom Zväze, na obdobia najväčšieho útlaku i obdobia nádeje z uvoľnenia a obnovenia duchovného života. Táto história sa zrkadlila aj v nezvyčajnom živote mníšky Alipije, ktorá sa stala matkou trpiacich v Kyjeve. Aj po smrti sa na jej hrobe dejú zázraky.