Vitajte v krajine hľadajúcich i strácajúcich (sa). Strácajúcich samých seba, strácajúcich iných, alebo len tak - obyčajné veci....
Vitajte v krajine, kde sa potrebujeme nájsť.
Kde potrebujeme nanovo objaviť maštaľ svojej duše
a prijať dar od Otca, ktorý nám ponúka svojho Syna.
Vitajte v krajine Adventu...
Aj keď je víkend, ostávam v myšlienkach v škole.
Myslím na rozhovor dvoch prvákov,
ktorý som chtiac - nechtiac vypočula:
Sedeli na lavičke a hompáľali nohami:
"Ja mám doma ocka aj maminu," vraví prvý.
"Ja mám len maminu," dodá druhý.
"A čo tvoj ocko? On sa stratil?" vyzvedá dieťa z úplnej rodiny.
"Nie. Moja mama ho ešte nenašla....".
Viac nebolo treba. Obaja stíchli.
Len z očí sa pokúsil o výkrik smútok spojený s nádejou,
že ak sa "ocko stratil" tak ho mama "nájde."
Nuž poďme hľadať spolu...
Otca, ktorý povedal, že príde nečakane.
V čase, keď nik, či málo z nás bude na neho myslieť.
Keď budeme holdovať jedlu a pitiu,
vymetať reštaurácie, krčmy a bary...
V čase, keď sa budeme ženiť a vydávať,
radovať sa a užívať si život na úkor iných...
V čase, ktorý nepoznáme....
A keď príde, nebude mu záležať na tom,
kto má aké tituly za menom alebo pred menom.
Veľa ľudí bude robiť to "isté", ale PRE NEHO to nebude to isté...
Veď ako hovorí: "Dve (ženy) budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá..."
Čo bude tým kľúčom, ktorý presvedčí Otca o tom,
kto má byť "vzatý" a kto "ponechaný" napospas večnému smútku.
Možno to bude roztasené a bojujúce srdce,
čo zápasí o každodenný chlieb
či o silu konať dobré skutky (aj keď malé).
Možno to bude človek,
čo otvoril svoje srdce - hoci plné hriechov
a z hĺbky duše volal Boha na pomoc.
Možno to bude ten,
kto aj v noci myslí na iných a je ochotný
vstať z postele a pomôcť im.
Nie preto, že ostatní vidia jeho skutky,
a ani preto, že za na dostane odmenu.
Možno to bude ten,
čo pozná svoje chyby a práve preto,
nedáva iným "zvieracie" mená,
neponižuje ich a nesúdi.
Snaží sa radovať z toho, že aj oni sú Bohom milovaní....
Možno to bude ten,
kto počúva hlas Otca
a kráča: krok po kroku, v slabosti, a v dôvere
hľadá cestu k Nemu....
Neobviňuje okolie za to, že všetko je zlé...
ale pýta sa, aké poslanie požehnania mu dal Boh (tu a teraz)....
Neviem....
No myslím, že kľúč patrí do dierky... (na duši)
Tvrdý kov - človeka ponoreného do vlastnej svätosti - neprerazí.
A preto v advente je mi blízke pozvanie hľadať Otca
Viem, že ho nájdem ak otvorím svoje špinavé srdce...
lebo On poslal Syna, aby sa narodil v maštali.
Ježiš sa nemôže narodiť v srdciach,
čo sú hrdé na svoju vlastnú dokonalosť
a poriadok okolo seba.
Na svoju vládu a moc v tomto svete.
Apropó... ani mudrci nepochodili u Herodesa,
aj keď pri rozhovore s nimi mal v ústach med.
(dôležitejšie bolo srdce - v ňom mal jed)
Ježiš sa nenarodil tam, kde je porovnávanie,
ohováranie, osočovanie a strach,
že by sa mohlo niečo pokaziť.
Narodil sa tam, kde je sloboda a dôvera,
že to čo je krivé, on sám môže narovnať.
Že zápach maštale sa môže zmeniť na vôňu požehnania.
Narodí sa tam, kde mu dáme všetko....
aj istotu, že môže vstúpiť do každého strachu,
do každého zničeného vzťahu,
do rodiny, kde už dávno vyhasla láska....
Nebeský Otec poslal anjelov
... nie k Herodesovi...ale k pastierom,
k pokorným a neistým ľuďom,
odsúdeným vtedajšou spoločnosťou....
Nediskutovali...
Chceli vidieť malé dieťa. Vzali čo mali a šli....
... Nebeský Otec posiela hviezdu,
aby sa zjavila a oslovila to čo je múdre...
a aby múdrosť zohla kolená...
... nie na kráľovskom koberci
(ani na pekne vyzdobenom kľačadle) ale v maštali...
aby sa aj múdrosť "pošpinila" pokorou.
Nuž prijať Otcov plán...
a dovoliť Ježišovi, aby sa narodil vo mne, je náročné...
Nájsť Otca a poznať ho... je jedna vec.
Dovoliť mu aby vstúpil a premenil nás, je vec druhá.
Je advent...
Začínam hľadať Otca....
a modlím sa, aby tí čo ho už našli,
mali odvahu odovzdať mu strach...
a otvoriť dvere neistoty,
vlastných predstáv i maštaľ svojej duše...
Ak sa nám to podarí... budú ľudia okolo nás radostnejší
a svetlo ich tvári sa bude teplejšie, ako to čo sála zo sviec na adventnom venci
Pridáte sa...
Hľadáme, aby sme strácali...
A strácame, aby sme našli.
Prajem vám požehnaný advent s odvahou vkročiť do maštale svojej duše. Nech sa o štyri týždne narodí v nás láska. Nevadí, že budeme mať menej pohodlia a budeme "zraniteľnejší." Ten "chlapček" v jasliach bude vždy s nami.
