V živote niekedy prichádzajú situácie, ktoré nás valcujú. Absolútne ich nezvládame, nemáme ich vo vlastných rukách a nemôžeme ich ovplyvniť. Proste prídu. Sú tu a gniavia nás. Premýšľame prečo sa to stalo, hľadáme dôvody, obviňujeme seba a iných no nenachádzame odpovede a nebo mlčí. Maximálna odpoveď na naše modlitby je jednoduchá veta: „čakaj a dôveruj mi“.

           Je tak ťažké nemať situáciu pod kontrolou, je tak ťažké čakať, je tak ťažké dôverovať keď sa zdá že život stráca zmysel, keď sa zdá že dobre už bolo a teraz nás čaká už len nejako vydržať. So zaťatými zubami, s horkosťou v srdci nejako ten život dožiť.

           Ak sa nachádzaš v takejto situácii tak ti chcem ponúknuť iný pohľad. Pred viac ako 2000 rokmi v živote jedného muža z Nazaretu to tiež vyzeralo beznádejne. Tí čo Ho videli visieť na kríži v smrteľných mukách si hovorili, že Jemu už dobre bolo, že skončil a niet pre Neho viac nádeje.

        No práve tam, v najväčšej opustenosti, temnote, zjavnej beznádeji a nemohúcnosti sa Boh oslávil najviac v dejinách ľudstva.

            Boh na nás dopúšťa biedu nie preto aby nás zgniavil ale aby sa na nej oslávil, tak ako sa oslávil na smrti a hlavne zmŕtvychvstaní svojho milovaného syna Ježiša Krista.

           Prajem nám teda aby sa Boh oslávil aj na našich biedach. No k tomu potrebuje naše rozhodnutie, naše áno. Nemusí byť ani rezolútne. Úplne postačí v hĺbke duše najbiednejšie áno aké si kedy vyslovil. Možno to ti pomôže objaviť radosť ktorá preskakuje všetky smútky: http://www.youtube.com/watch?v=3Q-yM4QCIek

"Ak je Boh za nás, kto je proti nám?" (Rim 8, 31)