V hĺbke duši každého chlapa je túžba po boji, po víťazstve, po mieri, po slobode..

Áno,  takto nás stvoril Boh. Divokých ako dravú zver, ako orla, ktorý sa vznáša vo vetre nad úbočiami. Boh do nás vložil dravosť  ako medveď, ktorý chce uloviť lososa v rozbúrenej rieke. Múdrosť ako lev, ktorý číha na svoju korisť a na správnu chvíľu,  kedy ju uloviť . Plachosť ako holubica, ktorá jedným okom sleduje modrú oblohu.

Áno, to sme my muži a naše atribúty, ktoré sú  v nás. Naše sny, naše túžby, naše strachy. Už ako malí chlapci túžime po dobrodružstvách, kde rytier v ťažkom boji padne, ale vie, prečo zomiera. Sme ako piloti za druhej svetovej vojny, keď chceme oslobodiť svoju vlasť. Sme ako...(skús si doplniť).   Toto je v nás vložené ako neutíchajúca túžba po spoločenstve. Túžime byť vedení, stávať sa vodcami, nebojácne sa postaviť  neprávosti. Vypnúť hruď, zaostriť zrak, dotknúť sa ostrej čepele noža a zacítiť jej tvrdosť a neochvejnosť.

Áno, to sme my muži, keď už nevládzeme. Naša túžba nás ženie ďalej. Naše sny sa stávajú realitou. Keď musíme preliezť všetky prekážky k nášmu cieľu. Cestou možno stretneme mnoho zlomených mužov. Zastavme sa pri nich a pozdvihnime ich. Často sú skleslí, ubolení a majú krvavé rany. Zdvihnime ich z prachu života a podoporme. Toto je to: slabým pomáhať a povzbudzovať. Potom ten človek si chvíľu oddýchne na našom ramene a s plnou silou ide za svojím cieľom. A ak nie vyburcujme v nich túžbu po cieli,  kvôli ktorému nastúpili túto cestu. Byť vodca pre niekoho, byť kapitánom na rozbúrenom mori a držať pevne kormidlo, keď už všetci nedúfajú v koniec búrky. Toto je to čo nás ženie ďalej.

Áno, to sme my muži s veľkým M. Žijeme v rodinách, kde máme byť vodcami, kde sa od nás požaduje mužnosť, vodcovstvo, obety letca a rytiera. Naše dcéry nás milujú ako rytierov a stávame sa ich prvými láskami. Naši synovia vidia v nás bojovníka, ktorý ich naučí ísť správnou cestou, preskakovať prekážky a na križovatke odbočiť tam, kde nás srdce vedie a mať cieľ. Mať víziu tam, kde už nádej zomrela. Mať svetlo tam, kde tma je taká hustá, že ani na krok nie je vidieť. Vtedy ako jasná hviezda určíme smer a či sedíme alebo sme unavení alebo sa opierame o niečie rameno ideme. Musíme ísť. V hĺbke nášho srdca sa znova zapáli plameň nádeje. Nebuďme ľahostajní, ale buďme mužmi takí akí sme v hĺbke nášho srdca túžiaci po boji, po víťazstve, po mieri, po slobode...