Prečo nevyrazíme do ulíc a ako kresťania už KONEČNE niečo nespravíme?
Články v novinách, mnoho likov na facebooku, reportáže v televíziách a rádiách. Na prvý pohľad sa zdá, že presne o to ide. Nech je o nás všade počuť, nech všetci o nás hovoria. Nech nás chvália a píšu maily, akú dobrú prácu robíme. Je to o silných rečiach, o odvážnych výrokoch na účet politikov? Áno, chceme bojovať za Slovensko a chceme, aby bojovalo čo najviac ľudí. Občas sa necháme zviesť myšlienkou, že ten boj sa odohráva na generálnej prokuratúre či u p. Harabina na Najvyššom súde. Dokonca niekto na facebookovej stránke 40 dní teraz vyzýval na modlitebné occupy (pozn. hnutie Occupy – „Okupujte“ demonštratívnym spôsobom protestuje proti nespravodlivosti a vyzýva na zmenu pomerov, kde vládnu bohatí a chudobní sú v ich područí). Na sklamanie mnohých, akcie-chtivých, je náš front niekde úplne inde. Začína v našej modlitbe, v komôrke, kde sa podľa Ježišových slov máme zavrieť a byť s Otcom.
Sme modliaci sa kresťania? Apoštol Jakub hovorí, že modlitba spravodlivého mnoho zmôže. Kde sú výsledky našich modlitieb? Nevystupujem v pozícii kazateľa. Píšem preto, lebo sám bojujem denne o modlitbu a často v tomto boji prehrávam. Čo chceme okupovať? Na koho chceme nadávať a koho súdiť či kritizovať? P. Trnkovi či p. Dzurindovi ideme vyberať smietku z oka a samy opomíname brvno, ktoré leží v našich očiach. Ešte stále nechápeme, že naše modlitby nebudú účinné, ak my neodpustíme a nevydáme sa po ceste spravodlivosti? Dokedy si budeme myslieť, že Boh strpí našu vlastnú nespravodlivosť a zároveň bude reagovať na nespravodlivosť, na ktorú tak usilovne ukazujeme našimi prstami?
Modlitba je mocný nástroj a sme povolaní využívať ho aj pre dobro tejto krajiny. Jej účinok sa však má v prvom rade prejaviť na nás samých. Pri rezervovaní termínov a nadšenia z modlitieb za Slovensko nezabúdajme na front, ktorý je v našej komôrke. Písmo nám sľubuje úžasné veci, ak sa nám ho podarí vyhrať:
Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady.
Vtedy budeš volať a Pán odpovie, budeš kričať a riekne: "Hľa, tu som!" Keď odstrániš sprostred seba jarmo, kývanie prstami a reči zločinné
a ponúkneš hladnému svoj súcit, ubitú dušu nasýtiš: vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnosť bude ako poludnie.
A Pán ti dá neprestajný spočinok, jasnosťou naplní tvoju dušu a tvoje kosti upevní; budeš ako polievaná záhrada a ako prameň vôd, ktorého vody nesklamú. (Iz 58)
Toto si prajem pre Slovensko, pre každého človeka, ktorý tu žije.