Svieti tretia svieca a moje srdce sa zohrieva ešte väčšou radosťou nad pravdou, ktorá sa mi ukazuje v Tvojom svetle, Ježiš - vo svetle Tvojej lásky - nad pravdou, skrývajúcou sa v tme nezáujmu, samoty, zúfalstva a nezmyselnosti života ľudí okolo mňa v tomto biednom ubolenom svete.

Tvoje svetlo osvetľuje temné kúty ich sŕdc dáva mi šancu uvidieť pravdu o nich, o sebe. Svieti tak neúprosne! No dáva mi šancu uvidieť tam kdesi hlboko v nich schúlenú uzimenú doráňanú vyhladovanú a po láske tak veľmi túžiacu dušu, akokoľvek by vyzeral v tme tohto sveta zúriaci zlobou a nenávisťou. Áno, aj v tej najtvrdšej žule srdca krutého človeka dokáže tvoje svetlo prežiariť a zachytiť tam kdesi hlboko ustráchanú dušu bojacu sa odmietnutia, poníženia, výsmechu z jeho túžby po láske, po jednoduchom objatí, po slovách: "Mám ťa rád... áno, mám, napriek tomu, čo mi zlé spôsobuješ."
Zohrieva ma nekonečný oheň Tvojej lásky, Kriste, s ktorou prichádzaš ku každému jednému z nás - hriešnikov, už 2000 rokov, s ktorou si prišiel aj ku mne, ešte keď som bol plný špiny, hriechu a zla. Vtedy, pamätáš? Ty si ma napriek mojej špine, zlobe a úbohosti objal a povedal ako veľmi ma miluješ a ja som pocítil tvoju lásku, ktorá sa rozlievala po vychudnutých údoch mojej duše, prežarovala moje vnútro, zohrievala tak sladko, že som v tvojom náručí skoro zomrel od radosti a šťastia. Vtedy z očí mojej duše vytryskol vodopád sĺz šťastia: "Tak predsa, tak predsa ma niekto napriek všetkému má rád..." a vodopád sĺz ľútosti nad tým všetkým, čo som v živote vykonal, nad tým úbohým stavom mojej duše, v ktorom som sa nachádzal. Cítil som, ako tieto slzy stekajú po mojej duši a oslobodzujú od zviazaností a už navždy ma úplne zjednocujú s Tebou... Toto tvoje svetlo Tvojej všetkoodpúšťajúcej lásky žiari vo mne ďalej a viem, že ty neustále túžiš teraz už aj cezo mňa prežarovať tmu každého, s kým sa stretávam, napriek mojej biede, ktorá zostala ako pamätník môjho života bez Teba, ako napomenutie pýche, aby sa už nevracala a zostala stáť pred dverami srdca a mysle. 
Ach, Kriste, tvoje svetlo tak silno žiari... a ja sa ho koľkorát bojím rozdať. Nestratí sa, naopak sa ešte viac rozhorí - keď obíjmem skrehnutú dušu nadobro strateného v zle, keď sa usmejem a poďakujem aj keď by som plakal, keď kričiacemu a sršiacemu zlom, odpoviem požehnaním a slovami: "Aj tak ťa mám rád, ale to nie ja dokážem, to On vo mne ťa miluje, aj keď ho znova a znova bičuješ tým, čo teraz robíš..." 
Som v nemom údive nad heroickosťou tvojej lásky, Kriste. Ako to len dokážeš? Viem, tvoja láska je nevyčerpateľná a v nej je nevyčerpateľná aj tá moja. A aj keď trpím, trpíš ty vo mne, ja v tebe a spolu vykupujeme tento svet, dušu za dušou, poznávajúc jej bôľ a strach, do ktorých ju vohnal zlý, aby ju rozdrvil navždy na kúsky. 
No ty sa nikdy nevzdávaš, a preto sa nikdy nevzdávam ani ja, dvíhaš ma znova a znova zo zeme a nesieš na svojich ramenách ako vojak, ktorý nenechá svojho spolubojujúceho polomŕtveho priateľa napospas zúriacemu zlu. Vlievaš mi do žíl svoju krv zo svojich, nasycuješ ma svojim telom a krvou, aby som sa znova postavil na nohy a spolu s tebou bok po boku znova vošiel do zúriacej bitky o spásu duší. 
Áno, tí najzlejší najviac potrebujú našu pomoc, Kriste, pretože ich duša najviac kričí o pomoc, najviac sa bojí všetkého a všetkých a preto tak veľa zla rozdáva iným okolo a najviac túži aspoň po kúsku nefalšovanej lásky. No kto im ju dá, ak sa ich všetci boja? Ak im nikto neverí, že vnútri je Bohom stvorený dobrý človek stvorený pre lásku a šťastie a nie pre to zlo, ktoré akurát koná? Kto sa podujme na tak ťažkú úlohu? Kto tomuto dokáže uveriť a vrhnúť sa do takého krutého boja ako tento - o spásu najhorších spomedzi nás? Kto sa nebude vyhovárať? Ostaneš v tomto boji, môj milovaný Kriste sám? 
Ja chcem! Dávam ti svoju ruku! Rob si so mnou čo chceš! Pôjdem tam, kam pôjdeš ty, urobím to, čo mi dáš urobiť ty, a aj keď budem trpieť, budem trpieť spolu s Tebou, a aj keď budem umierať, budem umierať spolu s Tebou po tvojom boku, pozerajúc do tvojich očí, veriac, že keď teraz zatvorím svoje oči, spolu s Tebou vstanem k sláve a raz to, čo bolo tak ťažké a bolestné premení sa na brilianty žiariace cenou vykúpenia duší, cenou ich večného šťastia v tvojom i mojom náručí naveky... AMEN! Nech sa teda tak stane!