Nemyslím, že by som bola zo začiatku vyslovene bojko, hoci prejavy ako poriadna tréma, strach zo včiel, z husí, z hlbokej vody a kde aké iné „menšie“ strachy som mala od kedy si pamätám. Nejako som to nikdy neriešila, pretože sa mi to zdalo normálne.

Tolerovať strach znamená dovoliť mu, aby sa pomaly stal naším životným štýlom

Ako to tak pomaličky rokmi išlo, jedného pekného rána som zistila, že strach vo mne sa usídlil a narástol natoľko, že sa ma chcel zmocňovať aj keď som šla cez deň sama po chodníku. V tom mi napadla myšlienka: Keď som mala 5 rokov a šla som po tme domov, vôbec som sa nebála. Teraz som dospelá a bojím sa cez deň?! To nie je normálne. Nebudem sa takto báť. Nemá to žiadne logické vysvetlenie a nedám sa iba tak manipulovať myšlienkami typu: „Čo ak...“ Malé strachy som zahnala jednoducho. Zrazu ma však čakalo nemilé prekvapenie v podobe hrozných nočných snov, ktoré zobrazovali moju rodinu a priateľov ako obete nejakej katastrofy. V spánku som prežívala strach taký veľký a reálny, že som sa budila s výkrikom, ktorým som niekedy zobudila aj rodičov. Vstávala som unavená a každé ľahnutie si do postele bolo utrpením. Strach sa presťahoval do oblasti, kde som mu nemohla rozkazovať, pretože som nebola pri vedomí. Modlila som sa a modlili sa aj moji priatelia, no nočné mory neprestávali. Bola som z toho nešťastná a keď nič nepomáhalo, vyhlásila som staré známe, že toto utrpenie obetujem Bohu. Mohli by sme očakávať, že to bol celkom dobrý ťah a strach sa zdekuje, pretože nebude súhlasiť s tým, aby jeho škodenie prinieslo niečo dobré. Navonok sa nič ale nezmenilo a pokračovalo vytrvalo ďalší rok, keď som môjho manžela pravidelne budila s tým, že sa veľmi bojím....

Kde sa vo mne nabral strach?!

Pánu Bohu veru vôbec nie je jedno, že máme problém a urobí všetko preto, aby nám pomohol. Tak to bolo aj so mnou. Sériou dobre usporiadaných „náhod“ som sa určite Božím vedením dostala až k misionárke Glórii Gray, ktorá si ma dala zavolať a povedala mi, že s mojím strachom musíme začať niečo robiť – ak teda chcem. Venovala sa mi celkovo myslím- 5 hodín a vysvetlila mi niektoré princípy a ako je možné, že sa strach vo mne mohol tak udomácniť, hoci som bola praktizujúca kresťanka (sviatosti, modlitba, Sv.Písmo). Pochopila som, že kúsok po kúsku som strach akceptovala v rôznych jeho podobách a robila niektoré veci, ktoré otvárali moje vnútro strachu úplne dokorán. Veci z mojej minulosti ako horoskopy, povery, snáre, ale aj filmy- horory, duchárske filmy typu Poltergeist, či The Crow, na ktorých som sa smiala a hovorila, aká to je blbosť..., záležitosti východných náboženstiev ako sú- aury a reinkarnácia, ktoré ma kedysi veľmi  zaujímali, traumy, ktoré som prežila a neodpustenie, ktoré som si nie vždy uvedomovala, ma dostali do úplnej spleti strachov, ktorá ma nakoniec zviazala a nedovolila sa normálne hýbať a žiť život.

Aby modlitba mohla byť účinná

A preto predošlé modlitby len tak nepomáhali- boli tu veci, ktoré bolo treba oľutovať a zriecť sa ich, ľudia, ktorým som musela odpustiť a veci, ktoré som musela prestať robiť. Modlitba je veľmi silný prostriedok, ale keď naproti nej robíme veci a staviame jej prekážky, nemôže byť účinná tak, ako by sme chceli. Bolo treba teda odstrániť tie prekážky: a tak som si veľmi precízne urobila zoznam na spoveď a zoznam ľudí, ktorým som mala odpustiť. Oľutovala som to, čo bolo treba, odpustila a pomodlil sme sa k Duchu Svätému, aby naplnil môj život a uzdravil ma zo strachu.

Koniec strachu

Potom nasledovala podstatná časť môjho uzdravenia a slobody: NEVPUSTIŤ STRACH SPÄŤ.  Misionárka ma varovala, že hoci sa strach bude chcieť dostať na svoje miesto, nesmiem mu to dovoliť a ja som si povedala to, čo si hovorím doteraz- "Nie, nie, nie- viem, aké je to žiť v strachu a to už viac nedovolím. Strach- viac sa do môjho života nevrátiš.“ Keď som zo začiatku znova mala pocit, že sa bojím a mala som nutkanie zobudiť môjho manžela- odmietla som to urobiť- otočila som sa na druhý bok a povedala som si: Už sa nebudem báť, nebudem ho budiť a odmietam sa podriaďovať strachu. Keď sa občas za tých 10 rokov objavil znova nejaký zlý sen- a nebolo to z ťažkej večere – hneď som sa krátko pomodlila, aby mi Duch Svätý ukázal, čím som strachu otvorila dvere a hneď som to oľutovala. Strachu už jednoducho nedávam priestor rozmáhať sa – strach o deti, o budúcnosť, o zdravie... všetko vkladám do Božích rúk a strach odmietam- môj Boh- dokonalá láska potom úplne vyháňa všetok strach a môj život vedie pokojom. Chvála mu za to! 

Boh túži po slobode nás všetkých- ak Ty alebo niekto iný potrebuje uzdravenie zo strachu, môžu Ti pomôcť tieto dva materiály. Ak ich budeš zdieľať, môžeš pomôcť aj Ty iným:

Ako sa zbaviť strachu

Modlitba za uzdravenie zo strachu